Skialp vo Vysokých Tatrách - marec 2018

Jeden z tohtoročných skialpových snov bol zjazd z Kriváňa, symbolu Slovenska. Na druhýkrát sa nám s Petrom podarilo zorganizovať víkend v Tatrách a Kriváň bol prvý v pláne. Predpoveď počasia na celý víkend bola snáď prvý raz počas zimy priaznivá, tak nám nič nebránilo vyraziť už v piatok večer na Štrbské pleso. Ubytovanie vo Vile Polar môžeme len odporúciť. Večer pri vínku sme sa dohodli, že v sobotu skúsime Kriváň a v nedeľu niečo zo Soliskového hrebeňa a priľahlých žľabov.

24.3.2018 - zjazd Kriváňa

Sobotňajšie ráno bolo ako zo škatuľky - krásne počasie = čistý plech a bohaté raňajky. Presunuli sme sa autom na parkovisku Tri studničky a zaradili sme sa k ďalším šliapačom smerujúcim na Kriváň. Výhľad na Kriváň a Krivánsky žľab je impozantný. Šliapali sme horským chodníkom sledujúc zelenú značku stále na pásoch až do sedla pod veľkou Priehybou. Tu väčšina šliapačom hádže lyže na batoh a na nohy dáva mačky. My sme neboli výnimkou. Po náročnom a vyčerpávajúcom výstupe sme dorazili na vrchol a pridali sa k asi 30 turistom. Bolo celkom plno. Všetci čakali na okno v oblačnosti, ktorá sa medzitým nasúvala a chvíľu zakryla vrchol a chvíľu žľab. Všetci dúfali, že krusta na slnku povolí. Kedže slnka už nebolo dostatok, tak krusta nepovolila. V jednom momente sa všetci rozhodli ísť dolu. Rozrytý žľab bol ešte rozrytejší a krusta "výborná". Lyžovačka nestála vôbec za nič, tak som si hodil tzv. akrobatický skialp. V jednom momente som letel cez hlavu, urobil 2 saltá s jedným vrutom a zapichol lyžu špičkou do snehu. Peter mi dal vysoké čísla za umelecký dojem a aj technické prevedenie Zo žľabu sme vytraverzovali pod Veľkú Priehybu a výstupovým chodníkom, ktorý sa zmenil na pekný tobogán sme frčali dolu. V každom prípade to bol fantastický deň s výstupom na majestátny Kriváň.

25.3.2018 - Soliskový hrebeň a žľabom do Mlynickej doliny

Po kvalitnej večeri a saune sme boli v nedeľu relatívne odpočinutí a vybrali sme sa k lyžiarskemu stredisku opäť medzi mnohými šliapačmi. Všetci sa vybrali do Mlynickej doliny, len my dvaja popri zjazdovke na Chatu pod Soliskom. Po oddychu a čaji sme pokračovali svahom na Predné Solisko. Peter musel ešte predtým trochu vyčistit batoh, pretože mu doň vytieklo plechovkové pivo. Asi mal velmi nabrúsené macky  Pod Predným Soliskom sme nakúkali do žľabov a čudovali sa, že niektoré aj niekto lyžoval. Strminy to boli riadne. My sme chceli zlyžovať zo Zadného Soliskového sedla do Furkotskej doliny. Lenže do Furkotskej doliny nikto už dávno nelyžoval a mali sme obavy z kôry. Preto sme sa po adrenalínovom oblezení Soliskového hrbu vybrali do žľabu do Mlynickej doliny. Tak ako milión ľudí pre nami v ten deň. Vrch žľabu bol opäť riadne rozrytý s krustou, zato stred a čiastocne spodná časť svahu bola celkom dobrá a dobre sme si zalyžovali. Peter ma ukecal a šliapali sme na začiatok dobrej časti ešte raz. Dali sme si to ešte raz a už sme len fičali dolu chodníkom v Mlynickej doline. Tiež to bol pekný tobogán. Našťastie nikto nešiel oproti, takže sme to zjazdili bez akýchkoľvek problémov.

Vysoké Tatry opäť nesklamali. Zjazdili sme zase pre nás niečo nové. Počasie bolo veľmi dobré, nálada výborná, scenérie úchvatné, čo viac si môže skialpinista priať.

Fotogaléria s popisom fotografií:

https://photos.app.goo.gl/OD3W1kHea9cnStSy2