Skialp vo Vysokých Tatrách - február/marec 2023

Po perióde sneženia malo nastať obdobie krásneho, slnečného počasia a Vysoké Tatry sa javili ako dobrým miestom na šport v prírode, ktorým skialp určite je. Základný tábor sme rozvinuli v Starom Smokovci, odkiaľ sme vyrážali do rôznych dolín. Jednotlivými cieľmi boli miesta v Malej, Veľkej Studenej doline a nakoniec v Mlynickej doline.

Posledný februárový deň sme dorazili do Smokovca a ihneď vyrazili do Veľkej Studenej doline. Peter bol už na ceste a mali sme sa stretnúť na Zbojníckej chate. Stretli sme sa kúsok pred chatou a po krátkom občerstvení sme pokračovali na Svišťový štít. Obišli sme Svišťový chrbát a prešli sme Divú kotlinu pod svah padajúci zo Svišťového štítu. Na štít sme vyšli na lyžiach, aj keď záverečný úsek bol pre nás náročný. Ako tradične sme sa kochali nádhernými výhľadmi na celé Tatry vrátane Belianskych Tatier.

Zjazd bol taký tradičný, tatranský. Vrch svahu bol mäkký, kde sem-tam trčal "žralok" a v tieni bol tvrdší sneh s krustou. Keďže zjazd sme si veľmi nevychutnali, tak sme sa rozhodli pozrieť sa do Prielomu, ktorý bol celý v tieni a sľuboval prašan. Do sedla bola natiahnutá perfektná stopa a relatívne rýchlo sme vyšli do Prielomu. Nasledoval dobrý zjazd v prašane, ktorý nás odmenil za dodatočné výškové metre. Húpačky boli celkom dobré a za svitu mesiaca sme zišli do "základného tábora".

Na prvý marcový deň sme si vybrali Malú Studenú dolinu a hlavným cieľom bolo Sedielko, odkiaľ sme chceli nakúknuť aj na sever. Na Zamkovského chate sme si dali niečo do žalúdka a pokračovali ďalej dolinou.

Pod veľkým Hangom,sme stretli Paľka Barabáša a spolu sme stúpali na chatu, kde bol "milión" ľudí. Všetci si vychutnávali slnko a bezvetrie. S Martinom sme sa vybrali do Sedielka. Bohužiaľ sme tam prišli neskoro a celý svah pod sedlom bol už v tieni. Sneh bol pokrytý slušnou krustou a to bol dôvod, že sme to otočili 50 metrov pod sedlom. Relatívne bezpečne sme zjazdili svah a rozhodovali, či pôjdeme do Priečneho sedla alebo kúsok vedľa smerom do Žltej lávky. Vybrali sme si druhú možnosť, kde bola pekne natiahnutá stopa a vyšli sme k zúženiu svahu, odkiaľ sme si dobre zalyžovali. Na chate sme sa nezastavovali a plynule sme lyžovali až do Smokovca. Hang pod chatou bol už zmrznutý a "hrkotavý". 

Posledný deň expedície sme strávili v Mlynickej doline a na okolitých svahoch. Zo Štrbského plesa sme klasicky vyšli k vodopádu Skok a obrátili sa smerom na západ do Soliskového sedla. Stopa bola dobrá a čiastočne prechádzala cez vypadnutú lavínku. Keď som vyšiel do sedla, tak som sa rozhodol, že vyjdem na Mlynické Solisko. Hodil som si lyže na batoh a vydupal som do malého sedla. Bez lyží som sa vydriapal na bezmenné bralo, kde som zistil, že Mlynické Solisko je kúsok vedľa.

Zo sedielka ma čakal zjazd v mäkkom snehu a pokračoval som v zjazde zo sedla na dno doliny k vodopádu Skok. S Martinom sme sa rozhodli, že vyšliapame ešte na protiľahlý svah padajúci zo sedla medzi Prednou a Malou Baštou. Síl už značne ubudlo a výstup bol veľmi náročný. Po relatívne dlhšom čase sme postupne jeden po druhom vyšli na začiatok zjazdu. Zjazd bol celkom dobrý v mäkkom firne. Po turistickom chodníku sme zišli na Štrbské pleso, kde sme sa všetci zišli.

Vysoké Tatry boli skvelé, aj keď trochu horúce. Snehy boli také tradičné pre jarné obdobie - zrána tvrdý, zmrznutý sneh, cez deň mäkký sneh a firn a na večer krusta. V každom prípade sme vyšli na krásne miesta a dobre si zalyžovali.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/PcjKuxDpQwvUHcuD9