Rax a Schneeberg - 28.-29.11.2015

Táto dvojdňová expedícia bola expedíciou plnou zmien. Zmenou termínu sa jesenno-zimná turistika zmenila na čisto zimnú turistiku miestami s polárnymi prvkami. Pôvodne silná zostava sa zredukovala na 3 ľudí, pričom Milan bol absolútny novic. A nakoniec sme k Raxu pridali aj niečo zo Schneebergu.

Výstup na Heukuppe - 28.11.2015 

Po rýchlom rannom presune do Rakúska sme zaparkovali auto na parkovisku pre chate Edelweisshütte (1070 m n.m.) v Preiner Gscheide. Parkovisko bolo pokryté snehom a po rýchlom nabalení ruksakov sme sa vydali na cestu - smer najvyšší vrchol Raxu, Heukuppe. Na výstup sme sa vydali chodníkom Reiβtalersteig. Táto výstupová cesta prekonáva skalné steny zaisteným chodníkom, ktorý bol tentokrát čiastočne pod snehom. Chodník neustále stúpa, pričom iba pri chate Reiβtalerhütte sa na chvíľu stúpanie zmierňuje. Nad chatou ide chodník kosodrevinou až pod stenu.

Vápencové steny sú krásne a dominantné. Tu sme videli na skalách skupinku kamzíkov. Snehu tu bolo až po pás a chôdza bola veľmi náročná. Prechod skalnej steny je čiastočne zaistený oceľovým lanom a jedným rebríkom. Nad lesom fúkal nepríjemný vietor, ktorého nárazy sa stupňovali v stene a neskúr na náhornej plošine. Tu už vládli skutočne arktické podmienky. Museli sme si prešliapať chodník v hlbokom snehu a odolávať neskutočne silnému vetru. Po štyroch hodinách sme boli bna najvyššom bode pohoria Rax - Heukuppe (2007 m n.m.). Po vrcholových fotkám sme išli čo najskôr dole, pretože vo vetri nám omŕzali prsty. Zišli sme na chatu Karl-Ludwig-Haus, ktorá bola zavretá. V otvorenej uzminej izbe (nem.  winteraum) sme sa trochu ohriali a občerstvili. Zišli sme ešte nižšie do sedla Törl, kde bol vietor najsilnejší a amali sme problém udržať sa na nohách. Rýchlo sme schádzali po chodníku Schlangen-weg, pretože v závetrí to bolo omnoho príjemnejšie. Rýchlo sme zostúpili na poľanu, z ktorej sa odbočuje na chatu Waxriegelhaus (1361 m n.m.). Na tejto chate sme sa pôvodne chceli ubytovať, ale tvrdili nám, že je plná. Preto sme sa tam ani nezastavili, ale zostupovali sme dole na parkovisko. So súmrakom sme sa presúvali na chatu Weichtalhaus, kde sme mali dohodnuté ubytovanie. 

Na chate sme stretli Alenku z Dolného Kubína, ktorá robí na chate a po večeri sme sa stretli aj s chatárom Richardom. N achate sme boli len my a v družnej debate sme pobudli celý večer v reštaurácii. Po fľaške borovičky a Zirbenschnapsu sa z chatára Richarda stal "unsere" Riško, ktorý sám seba nazýva "starý kocúr". Riško je Zirbenmeister pre roky 2011 a 2014 a môžeme potvrdiť, že jeho "šiškovica" bola výborná. Milan sa stal výčapníkom a všetci sme sa veľa nasmiali. Takúto pohodu na chate možno nájsť v útulni Limba. Určite sa do Weichtalhausu vrátime, aj keby len pozdraviť Alenku a Riška. 

Východiskový a cieľový bod: parkovisko Preiner Gscheid (1070 m n.m.)

Najvyšší bod: Heukuppe (2007 m n.m.)

Parametre túry (celkový čas/vzdialenosť/prevýšenie): 6:10 h / 9,6 km / 1007 m

GPX záznam:  Trasa_28-NOV-15.gpx

Prechod rokliny Weichtalklamm a trochu feratovania - 29.1 1.2015

Po bohatých raňajkách sme sa rozhodli prejsť rokliny Weichtalklamm, ktorá už patrí do pohoria Schneeberg a začína priamo pri chate. Je to krásna, skalnatá roklina s pár rebríkmi pripomínajúca náš Slovenský raj.

Roklinu sme prešli za 2 hodiny a pokračovali sme až ku zatvorenej chate Kientalerhütte (1380 m n.m.). Priamo nad chatou sa vypína vrch Turmstein (1416 m n.m.), na ktorý vedie reťazová ferata.  vyliezli sme na Turmstein, urobili fotky a zostúpili späť k rázcestníku na konci rokliny. Na zostup sme sa vydali chodníkom Ferdinand-Mayr-Weg. Po príchode na chatu Weichtalhaus sme sa opäť navliekli do feratových setov a preliezli sme feraty na skale (20-30 metrov vysokej), ktorá je hneď pri chate.  Tu tam krátke feraty a lezecké cesty rôznych obtiažností, pričom sa tam nachádza najťažšia ferata vo Východných Alpách (podľa tvrdenia chatára). Obtiažnosť je E/F a Dušan a Martin sa na ňu vydali. Po prekonaní úvodnej D/E pasáže obaja skončili asi v tretine feraty na E úseku. Ferata je krátka, ale pekelne náročná. Možno by pomohla odsedka, ale aj tak by to bolo veľmi ťažké. Po malom obede sme sa vydali na cestu domov.

Východiskový a cieľový bod: chata Weichtalhaus (547 m n.m.)

Najvyšší bod: Turmstein (1416 m n.m.)

Parametre túry (celkový čas/vzdialenosť/prevýšenie): 5:00 h / 8,6 km / 926 m

GPX záznam:  Trasa_29-NOV-15.gpx

Kráčajúc roklinou Weichtalklamm Dušana napadli nasledovné slová, ktoré vyjadrovali vtedajšie pocity:

Kráčaš tichou dolinou, keď len sem-tam počuješ len malého vtáčika. Všade navôkol sa rozlieha ticho. Ticho, ktoré prerušujú tvoje kroky v hlbokom snehu. Je to tá chvíľa, keď cítiš, že si tu len ty a príroda. Dýchaš čistý a ostrý vzduch, všade okolo len biely sneh. Hlavu máš čistú a všetky problémy sú malicherné. Nasávaš tieto pocity ako sa len dá, pretože sa vrátiš späť do rušného víru mesta, kde niet miesta pre takýto kľud a pokoj.

Účastníci expedície: Dušan, Martin a Milan

Fotografie s popisom:

https://photos.google.com/album/AF1QipMywR1PuwuUTb4kOCkK9lO6xuhHe_x5Xq4O...