Barborská cesta na bicykli - máj 2022

Barborskú cestu som mal v mysli už dlhší čas a koncom mája 2022 sme sa na ňu vybrali v trojici spolu s Petrom a Martinom.

Barborská cesta je turisticko-poznávacia trasa, ktorá spája banské pamiatky a celý rad aj iných zaujímavostí v oblasti stredného Slovenska. My sme si celú cestu rozdelili na tri časti a išli smerom Banská Bystrica - Banská Štiavnica - Kremnica - Banská Bystrica.

Legenda o svätej Barbore, ktorá bola nielen krásna, ale aj vzdelaná, hovorí, že vďaka svojim znalostiam o kovoch pomohla miestnym rybárom zostrojiť železné tyče s pozláteným hrotom, ktoré ich mali ochraňovať pred búrkou a bleskom. Poznávanie ju viedlo k objavovaniu kresťanskej viery. Nakoľko ju chcel otec ochrániť pred kresťanskými vplyvmi spoločnosti, uväznil ju do veže. Napriek tomu, že bola zatvorená vo veži, podarilo sa jej tajne stretnúť s kňazom, ktorý ju pokrstil. Barbora sa teda obrátila na kresťanskú vieru a na znak toho dala vo veži vybúrať tretie okno ako symbol Najsvätejšej Trojice. Neskôr sa jej podarilo z veže utiecť a ukryla sa v skale, ktorá sa jej otvorila. Avšak prezradil ju pastier oviec a bola vydaná súdu. V deň jej súdneho dňa ju pred popravou sťatím jej otec prebodol nožom. Po tomto čine bol zasiahnutý bleskom.

Barborská cesta je v teréne označená turistickými žltými smerovníkmi s čiernou vežou s tromi oknami symbolizujúcimi Najsvätejšiu Trojicu: Otec, Syn a Duch Svätý.

Naša cesta začala príjazdom do Banskej Bystrice a odparkovaním auta u môjho bratranca Janka. Ako už tradične sme si pozreli jeho súkromnú zbierku motocyklov a po posledných úpravách a prípravách našich bicyklov sme začali šliapať smerom do centra Banskej Bystrice. Tu začala oficiálne naša Barborská cesta po zakúpení bedekera a fotke na Námestí SNP. Po prechode na druhú stranu Hrona sme stúpali Kalváriou a onedlho sme boli na Urpíne, z ktorého je obmedzený výhľad na Banskú Bystricu. Zvlneným terénom sme prišli ku hvezdárni na Vartovke, kde sme si urobili prvú, krátku prestávku. Neustále sme krátko a niekdy prudko stúpali a hneď klesali. Pod Kozlincom sme aj tlačili bicykle do kopca, pretože sme sa nechceli zničiť hneď na začiatku dňa. Prešli sme Mičinské lúky a rýchlo sme zbehli do Hronseku. Urobili sme si ďalšiu prestávku pri drevenom artikulárnom kostole, pri ktorom sú skoro 300-ročné lipy.

Po krátkej zastávke pri Vodnom hrade sme po asfaltke fičali do Veľkej Lúke a odtiaľ stále po štátnej ceste sme prišli do Sampora. Po fotke benediktínskeho kláštora sme boli opäť v teréne a zakrátko sme prechádzali ošumelým areálom kúpeľov Sliač. Z prameňov sme si nabrali vodu, aj keď teplú a spustili sme sa do Sliača, kde sme si dali zaslúžené pivo. Zo Sliača sme to švihli popri Hrone do Zvolena. Krokom sme si prešli Námestie SNP, kde boli nejaké oslavy. Z mosta ponad rieku Slatina som si odfotil Zvolenský hrad a čakal nás slušný "nášup" a to výšľap na Pustý hrad.

Tu som "umrel" niekoľkokrát :) Po odpočinku sme rýchlo zbehli zase k Hronu a za chvíľu sme si fotili kaštieľ Ostrolúckych v Ostrej Lúke. Nasledujúci krátky úsek po ceste cez Bacúrov a Dubové bol veľmi príjemný, no hneď nasledoval dlhý stupák, ktorý ma totálne a definitívne vyšťavil. Po prekonaní tohto stúpania nasledoval rýchly zjazd do Banského Studenca. Zjazd bol taký rýchly, že sme minuli odbočku k tajchu a zastavili sme sa až v dedine. Martin nám síce mával pri odbočke, ale ani jeho sme nevideli. Ja som sa s Petrom pustil do Banskej Štiavnice a Martin si, ako obvykle, vyskúšal vodu v tajchu. Všetci sme sa stretli v Penzióne Cosmopolitan, kde sme mali dohodnuté ubytovanie. Nasledovala rutina - uloženie bicyklov, hygiena a večera. Navečerali sme sa v blízkej pizzérii a unavení zaľahli.

Druhý deň sme začali jazdou centrom Banskej Štiavnice, námestím Svätej Trojice a začali sme stúpať k Veľkej Vodárenskej nádrži. Tu sme už tlačili bicykle, pretože kvalita povrchu sa zhoršila a kamenistou cestou sa nedalo šliapať. Prišli sme do sedla Červená studňa. Odtiaľ sme lesom a lúkami prešli k replike hradu Marcus a zakrátko sme po štátnej ceste cez Repište prišli do Sklených Teplíc. Nasledoval oddych a pivko. Peter načerpal vodu z prameňa Levík, ktorá vraj trochu preháňa. Čakali sme, čo to s ním urobí. ;) Z mapy som si mylne myslel, že nás čaká 300 metrov pozvoľného stúpania. V realite nás čakalo neustále tlačenie bicyklov po nezjazdnej, lesnej ceste. Dorazili sme do osady Konice, kde nás domáci nepustili cez pozemok, kadiaľ mala viesť cyklocesta. Obišli sme kritický úsek cez lúku a lesom sme sa predierali na značku. No a tlačili sme aj dolu kopcom, keďže cesta bola totálne rozbitá. Konečne sme prišli na lepšiu cestu, ktorou sme prišli do Šášovského Podhradia. Tu sme trochu blúdili, kým sme našli výstupovú cestu k hradu.

Peši sme vyšli na hrad Šášov a trochu sme si ho prezreli. Krátkym a strmším zjazdom sme boli späť na ceste a čakalo nás dlhá jazda asfaltom. Prešli sme postupne cez Pitelovú, Trnavú Horu a Jastrabú až do Bartošovej Lehôtky. Odtiaľto sme znovu frekventovanou, štátnou cestou rýchlo prišli do Kremnice. Peter a Martin si nakúpili nejaké potraviny, dali sme si kebab v centre a znovu sme stúpali na Kalváriu. Chvíľu sme potiahli, sem-tam potlačili a boli sme pri kostola na konci Kalvárie.

Zvlneným terénom sme vyšli na Kremnické Bane a čakal nás len posledný výšľap ku stredu Európy. Po tradičnej fotke pri kostole svätého Jána Krstiteľa, ktorý sa nachádza pri strede Európy, sme konečne dorazili do obce Krahule. Ubytovali sme sa v penzióne a utekali na rýchle pivo. Po hygiene sme sa vrátili do krčmy, kde sme pozerali hokej a "socializovali" sme sa s miestnymi a turistami.

Posledná etapa našej Barborskej cesty začala slušným stúpaním nad obec Krahule. Ja som sa vybral najprv na severný koniec dediny a potom som traverzoval zjazdovky nad Krahulami. Peter a Martin to strihli priamo hore zjazdovkou. Krásnym lesom sme prišli na Skalku, kde sme si dali nejaký nápoj a pokračovali ďalej. Cyklocesta ide po známych bežkárskych tratiach smerom na juh a za Lopúchovým vrchom sme to zvrtli na Králiky. Príjemným zjazdom sme prišli k zavretej chate na Králikoch a popri starom skokanskom mostíku sme pokračovali smerom na Kordíky. Cesta nebola ideálna, pretože bola vysypaná veľkými kameňmi. Prešli sme cez Kordíky a čakal nás dlhý, rýchly zjazd až do Harmanca. Po ceste sme prešli do Uľanky a odtiaľ už neustále, ale pozvoľna stúpali lesom až nad Staré Hory. Zjazdili sme do Starých Hôr ku Bazilike Navštívenia Panny Márie. Ďalšou dolinou sme stúpali do sedla Dolný Šturec. Stúpanie bolo dosť náročné a tvrdé na posledný deň. Zo sedla sme pohodlne a rýchlo prišli do Španej Doliny.

Tu sme si dali posledný obed a oddýchli sme si. Po štátnej ceste sme veľmi rýchlo zišli na hlavnú cestu do Banskej Bystrice. Cyklocesta pokračovala popri rieke Bystrica až do cieľa našej Barborskej cesty.

Užili sme si 3 dni jazdy krásnym prostredím, keď sme prejazdili západnú časť Poľany, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy a Starohorské vrchy. Najazdili sme 206 km a nastúpali 5226 výškových metrov. Barborská cesta sa oplatí prejsť, či už peši alebo na bicykli.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/1ADnBrwd8wBmgXFw8