Výživná skialpinistická expedícia na Dachsteine - marec 2024

Skialpinistická expedícia na Dachstein predsa len vyšla a s Martinom sme urobili pekné túry v pohorí Dachstein. V piatok sme ráno vyštartovali z domu a prakticky na poludnie sme vyštartovali hore. Trochu sme porušili zákaz šliapania po zjazdovke, ale ľudí bolo málo. Vyrážali sme z výšky 700 metrov a to sa prejavovalo na množstve a kvalite snehu.

Napriek všetkému sme mohli vyjsť až ku Gjaidalmu bez vyzúvania. Dokonca od chatovej oblasti Krippenbrunn bolo kvalita snehu dobrá, ale zase sme šliapali v mrholení. Pri chate Gjaidalm sme chvíľu blúdili, kým sme pochopili, že sa máme držať cesty ku chate Wiesberghaus. Stále sme stúpali pomaly hore, ale veľakrát aj dolu. Až na konci túry sme začali prudšie stúpať. Tu sme si v nízkej oblačnosti neboli istí smerom, ale nakoniec sme bezpečne prišli na chatu Simonyhütte. Šupli sme sa do lágru a dali sme si večeru a pivko.

Predpoveď na víkend bola priaznivá a naplnila sa. V sobotu sme vyrazili na Hoher Dachstein a pridali sa do zástupu ľudí, ktorí prichádzali hlavne z lanovky Dachstein Südwandbahn. Na lyžiach sme vyšli ku východnému, skalnému svahu. Tu sme si hodili lyže na batoh, mačky na nohy a čakan do ruky. Liezli sme dosť pomaly, keďže pred nami bol zástup iných lezcov. Bezpečne sme vystúpili na vrchol a fotili sme sa s ďalšími lezcami.

Väčšina z lezcov zliezala rovnakou trasou dolu, ale my sme sa vybrali západným hrebeňom. Hrebeň je zabezpečený oceľovým lanom, ktoré však bolo často pod snehom. Postupovali sme veľmi opatrne, pretože hlavne záver hrebeňa prudko padá do sedla Obere Windlucke. Zo sedla sme si užili krátku, úžasnú, prašanovú lyžovačku. Znovu sme vymenili lyže za mačky a stúpali sme do sedla Steiner Scharte. Na druhú stranu to bolo trochu strmé, tak som zjazd začal nižšie. Zlyžovali sme na zratrákovanú cestu ku chate a frčali sme na chatu. Večer sme sa tešili z pekného dňa, dobrého jedla a pitia.

Posledný deň sme si nedali ako cieľ nejaký vrchol, ale skôr prejsť ďalšie zákutia pohoria Dachstein. Známou zratrákovanou cestou sme vyšli pod hornú stanicu lanovky a uhli sme doľava k hrebeňu Koppenkarstein. V ňom sa nachádza štôlňa Rosmariestollen, ktorou sa prejde na opačnú stranu. Ku štôlni treba vyliezť kramlami a rebríkom. Na druhej strane je lanom zabezpečený chodník v snehu, ktorý vedie ku kotlu Edelgriess. Na chvíľu sme museli zobrať čakan do ruky a zišli sme na miesto, odkiaľ sme zlyžovali vrchnú časť kotla.

Prehupli sme sa do ďalšej doliny a traverzovali sme svahy hrebeňa Koppenkarstein. Vyšli sme do nejakého sedla, odkiaľ sme videli, že dolu to nepôjde. Museli sme traverzovať ešte ďalej a hľadali sme cestu dolu. Prešli sme opäť na opačnú stranu hreneňa a začali sme únavný a strmý výstup na Schladminger ľadovec. Opäť sme prišli k hornej stanici lanovky a čakal nás posledný výšľap pod Dachstein. Známou zratrákovanou cestou sme sa vrátili na chatu. Dal som si rýchly obed, dobalili sme veci a pustili sme sa na nekonečný návrat k autu. Cez náhornú plošinu sme sa doslova prebili, pretože niekoľkokrát sme museli šliapať do kopca. Pod Krippensteinom sme sa napojili na zjazdovku. Na niekoľkých miestach za 2 dni zmizol skoro úplne sneh, ale nemuseli sme lyže prenášať. Bezpečne sme zjazdili k autu a dokončili celú expedíciu.

Urobili sme krásne, náročné, skialpinistické túry na Dachstein vrátane výstupu na samotný Hoher Dachstein.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/q23qsadSNYhph5AfA