Bicyklom cez Poľanu, Muránsku planinu a na Kráľovu hoľu - jún 2021

V júni sme si počkali na 3 pekné dni a s Martinom sme si naložili bicykle a vyrazili smerom na Poľanu a Muránsku planinu. Posledný deň sme si rezervovali na legendárny výšľap na Kráľovu hoľu. Vybrali sme sa do končín, kde sme nikdy predtým neboli zároveň testujúc, ako sa zbaliť a jazdiť s vecami potrebnými na 3 dni.

10.6.2021, štvrtok, Banská Bystrica - salaš Obrubovanec

Auto sme nechali u môjho bratranca Janka, ktorý nás pohostil, umožnil odparkovať auto na súkromnom parkovisku a hlavne nám ukázal súkromnú zbierku motocyklov a áut.

Za takú zbierku by sa nemuselo hanbiť ani žiadne múzeum. Trochu sme sa zdržali, preto sme rýchlo vyrazili. Išli sme smerom k hlavnej železničnej stanici, kde sme hľadali najlepší prechod na druhú stranu Hrona. Po prechode Hrona sme krásnym lesíkom prešli až k odbočke na cestu do Môlče. Po štátnej ceste sme prišli do dediny Môlča, kde sme na prvýkrát netrafili správnu cestu. Pokračovali sme smerom na Hornú Mičinú lúkami Malej Môlče sledujúc miestne značenie a prišli sme k poľovníckej chate, kde sme si urobili krátku prestávku. Zbehli sme do malej dedinky Oravce a po ceste do dediny Dúbravica, kde sme si pozreli ruiny kaštieľa, Po ceste sme prešli cez Ponickú Hutu a vydali sme sa do nasledovných dolín sledujúc potok Zolná: Medokýš, Veľká dolina a Martinova dolina. Stále sme sa držali cyklocesty Okruh okolo Poľany, ktorou sme prišli do obce Strelníky. Tu sme si urobili obednajšiu prestávku s pivom z miestneho konzumu. Pokračovali sme stále tou istou cyklocestou, ktorá sa neskôr spája s turistickou modrou značkou.

V lese nás čakalo slušné a dlhé stúpanie ku chate pod Hrbom. Tu sme stretli Imra z MTBikera, ktorý natáčal nejaký jeho výjazd (do videa sme sa nedostali). Nasledoval pekný zjazd lesnou cestou až ku Vysokej peci Tri Vody. Napojili sme sa na Rudnú magistrálu, ktorou sme pokračovali k priehrade Hronček. Tu sme sa mohli ešte rozhodnúť, či sa pustíme dolu Kamenistou dolinou do Sihly alebo pokračovať po Rudnej magistrále cez Zákľuky na salaš Obrubovanec. Vyhrala druhá a náročnejšia možnosť. Čakalo nás stúpanie najprv dobrou lesnou cestou a neskôr lúkami na Zákľuky. Záverečná časť etapy bola zvlnená cez lúky až na salaš.

Salaš Obrubovanec bol nedávno zrekonštruovaný skupinou ľudí, ktorým treba z celého srdca poďakovať v mene všetkých turistov. Odviedli perfektnú prácu a salaš poskytuje všetko, čo romantická duša turistu potrebuje. Boli sme tam úplne sami, tak sme si po očiste a príprave večere urobili absolútne bio žihľavový čaj z čerstvej žihľavy na ohnisku. Večer bol doslova magický, pretože sme nevideli a nepočuli žiadne prvky civilizácie a vychutnávali sme si pokojný večer pozerajúc na ohník. V noci trochu šarapatili myšky, ale spalo sa nám celkom dobre.

Parametre etapy: prejdených 78 km, nastúpaných 1971 m

11.6.2021, piatok, salaš Obrubovanec - Muráň

Ráno sme sa najedli, pobalili, urobili poriadok a nazbierali drevo pre ďalších turistov. Cez lúky a les sme prešli do sedla Tlstý javor, kde je pamätník padlým v 2. svetovej vojne. Po ceste sme sa pustili smerom na Drábsko, ale pred samotnou obcou sme odbočili doľava a znovu sme sa napojili na Rudnú magistrálu. Pred vstupom do lese sme mali na výber 3 cesty a my sme si vybrali tú nesprávnu. Verili sme, že sa nakoniec obe spoja, ale nestalo sa. Celý čas sme tlačili do riadneho kopca po novej, lesnej ceste urobenej drevorubačmi. Keď nás drevorubači uvideli aj s bicyklami, tak nechceli veriť vlastným očiam. Hľadali sme cestu späť na značku a nakoniec sme sa na ňu prebili cez stromy, popadané kmene a skaly. Super miesto pre bicyklovačku! Ďalej po Rudnej magistrále to nebolo o nič lepšie, pretože sme viac tlačili ako jazdili. A to dokonca aj po rovine kvôli popadaným stromom. Prešli sme Tri Chotáce, Šopisko a za Machnáčovým grúňom sme opustili značku vedúcu na Klenovský Vepor.

Dušan vybral lesnú cestu traverzujúcu Vepor na útulňu Pod Vartou. No bol to boj a lesom sa niesli nepublikovateľné nadávky, pretože k popadaným stromom sa pridali veľké mláky, ktoré sa nedali obísť. Našli sme útulňu pod Vartou, kde sme si dopriali obedňajšiu a zaslúženú prestávku.

Po obede pokračoval boj s Rudnou magistálou, pričom sme po očku sledovali blízke, tmavé mraky a rozmýšľali sme, kde sa schováme pred búrkou. Veru nebolo kde, ale našťastie búrka nás minula. Prešli sme sedlo Machniarka a za sedlom Chlipavica sme konečne začali šliapať po lepšej ceste. Pred sedlom Zbojská nás zastihol krátky dážď, ale v sedle bolo teplo a slnečno. Na terase reštaurácie sme si dali parádny obed a s plnými žalúdkami sme začali stúpať na Kučelach a do sedla Burda.

V sedle sme sa dlho nazdržiavali, pretože slnko už klesalo a my sme mali ešte kus cesty pred sebou. Po rýchlom zjazde sme zatočili doprava do doliny, ktorá končí v sedle Sitárovo. Až do sedla sme stále išli po cykloceste a aj tam sme trochu poblúdili. Zo sedla sme sa museli dostať cez hrebeň a Dušan vybral skratku po žltej a zelenej značke, ktoré viedli k Ľadovej jame na Muránskej planine. Tu to začalo respektívne pokračovalo, hlavne s nadávkami. Chodník bol veľmi strmý a úzky aj pre chôdzu, nieto ešte na tlačenie bicykla. Tu isto-iste nikto nebol s bicyklom. Museli sme prekonávať skalné stupne a iné zrádnosti. No padali rôzne slová a keby nás náhodou stretol medveď, od strachu by ušiel. Nejako sme sa, s božou pomocou, dostali na druhú stranu hrebeňa a znovu sme krásnym chodníkom sledovali značku Rudnej magistrály. Radosť čoskoro vyprchala, pretože sme viac prenášali bicykle cez popadané stromny ako jazdili. Kúsok pred Maretktinou nás zastihol prudký dážď, ktorý sme prečkali schovaní pod strechou stodoly. Dážď neustával a súmrak sa blížil. Špekulovali sme, či a ako sa dostane na chatu Zámok pod Muránskym hradom. Ubytovanie sme nemali dopredu objednané a nevedeli sme, či na chate niekto bude. Rozhodli sme sa zísť do Muráňa a tam pohľadať nejaké ubytovanie. Zjazd do sedla Veľká lúka a následne po ceste do Muráňa bolo utrpením, keďže sa výrazne ochladilo a boli sme mokrí. V každom prípade sme bezpečne prišli do Muráňa a v hostinci Koruna sme sa pýtali na ubytovanie. Hostinec má turistické ubytovanie, ktoré sme okamžite prijali. Stačila nám teplá sprcha a sucho. V krčme sme si dali rýchle 2 pivá a rozbití zaľahli.

Parametre etapy: prejdených 72 km, nastúpaných 1957 m

12,.6.2021, sobota, Muráň - Šumiac

Zobudili sme do slnečného rána a po raňajkách sme začali stúpať po štátnej ceste, ktorá bola uzavretá pre autá kvôli rekonštrukcii. Dlhé stúpanie nás dokonale prebralo. V Muránskej Hute sme sa znovu pripojili na Rudnú magistrálu avšak západnym smerom a prišli sme znovu na Veľkú lúku, ale na opačný koniec.

Začali sme stúpať po žltej značke najprv v sedle bicykla, neskôr už pešo. Tu sme sa nedohodli na ďalšom postupe a rozdelili sme sa. Dušan išiel ďalej po žltej značke a Martin sa vrátil na štátnu cestu. Dohoda bola, že sa stretneme niekde na ceste na Kráľovu hoľu. Dušan sa po krátkom zjazde dostal do malého kaňonu vytvoreného potokom, kde tlačil aj smerom dolu kvôli nezjazdnosti. Dva mladí turisti sa trochu čudovali, keď videli cyklistu brodiaceho plytký potok. Po krátkej chvili už nasledoval krásny zjazd po šotolinovej ceste popri potokku ala Malé Karpaty. Po ceste bolo treba vystúpať do Šumiaca. Tu si Dušan odložil pár vecí, ktoré nepotreboval počas výšľapu na Kráľovu hoľu. Martin si veci nechal na stanici Šumiac - Červená skala. Po krátkom občerstvení začal legendárny "stupák". Od štátnej cesty, ktorá je tepnou Horehronia, je to poctivých viac ako 1100 výškových metrov. Kamenistá cesta ide južnými svahmi Kráľovej holi a niet si kde oddýchnuť za jazdy, pretože cesta stále stúpa. Po príchode na chatu pod Kráľovou hoľou som vedel, že to už nejako dám. Za zákrutou za Kráľovou skalou ma dobehol Martin a dal sa do trháku.

Ja som pokračoval vo svojom, strojovom tempe. Na Kráľovu hoľu sme úspešne vyšli a v prekvapujúco dobrom čase. Po "kochačke" na vrchole a povinných fotkách sme sa vydali na zjazd.

Zjazd nie je tiež ľahký, pretože sa ide stále na brzdách a kvalita povrchu sa často mení, pričom spodná časť je veľmi kamenistá. V Šumiaci sme si dali niečo pod zub a zaslúžené pivko. Už nás čakalo len krátke zbehnutie na železničné stanicu, kde sme počkali na vlak do Banskej Bystrice. Tu sme si ešte zabicyklovali zo stanice k autu. Po naložení jednostopých tátošov sme sadli do dvojstopového tátoša a frčali domov.

Parametre etapy: prejdených 50 km, nastúpaných 1874 m

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/Fo13zNXYqpiid2bo8