Toskánsko 2019

Bejka vždy túžila vidieť Toskánsko. Každý tam už bol, každý rozpráva o tomto kraji samé superlatívy, tak poďme tam aj my. Miška dlho neváhala a prijala ponuku sa zúčastniť skvelého výletu. Zohnali sme fantastického sprievodcu v osobe našej kamarátky Nory a Milan si išiel zaspomínať, keď tam bol pred pár rokmi. Bea iniciatívne vybavila ubytovanie cez siitaly.eu v dedinke alebo lepšie povedané nad dedinou Mercatale Val di Pesa v usadlosti Alfani. Nora preštudovala všetky bedekery, ktoré mala doma a namixovala neskutočný plán využijúc svoje skúsenosti z predchádzajúcich pobytov v Toskánsku. Náš plán bol stráviť 6 dní v Toskánsku a vidieť „všetko“. Z týchto dní sme museli oželieť dva dni na dopravu autom do finálnej destinácie a späť domov. Teda to bol pôvodný plán. Dušan chcel využiť čas na maximum a začal hľadať iný, efektívnejší spôsob dopravy a podarilo sa. Nakoniec sme leteli z Viedne do Pisy a požičali sme si auto na 6 dní. Dobrodružstvo sa mohlo začať.

Začiatok bol dosť náročný. Veľmi skoré vstávanie (okolo 3:00), presun autom do Bratislavy, autobusom z Bratislavy do Viedne. Aj keď bolo skoré ráno, museli sme si dať trochu Metaxy priamo na letisku, aby sme niektorí zahnali strach z lietania. Teda prvé štamperlíčky sme si dali už na autobusovej zástavke v Bratislave :). Let do Pisy bol rýchly a už sme vystupovali do teplého toskánskeho dňa. Vyzdvihli sme si auto na taliansky spôsob. Dostali sme niečo iné, ako sme si objednali, ale stačilo nám to. Kufre a aj my sme sa zmestili a už sme frčali z Pisy po diaľnici sme Florencia. No Florencia nebola cieľom na prvý deň. Zakrátko sme zišli z diaľnice a zamierili sme do dedinky Vinci. Už názov dedinky napovedá, že to je rodisko vynálezcu, umelca, skrátka génia Leonarda da Vinci.

Mimochodom po vzore mena Leonarda, da Vinci znamená z Vinci, sa náš aktuálny šofér, po taliansky autista, nazval Giuseppe Ščaldorini da Linči. A mal aj príhovor po taliansky (treba pohľadať na Facebooku) :). Takže sme si najprv prezreli dom, kde sa narodil malý Leonardo. Potom sme sa presunuli do múzea nad dedinou, kde sú kópie Leonardových obrazov. Na záver pobytu vo Vinci sme nakúkli do Leonardovho múzea, kde nás najviac zaujali makety Leových vynálezov. Pred odchodom z Vinci sme si dali obed  a samozrejme talianske espresso. Už prvým miestom sme boli uchvátení a chválili sme nášho guida, po slovensky sprievodcu, za dobrý výber. Po ceste na naše ubytovanie sme netrafili správnu reštauráciu a keďže sme boli dosť unavení, rozhodli sme sa presunúť na ubytovanie. V dedinke Mercatale sme si v miestnej Coop predajni nakúpili syry, šunky a hlavne víno na našu prvú večeru.

Na usadlosť sme bez problémov trafili, aj keď je za obcou. Strmou cestou sme sa vyštverali na jednotke k poľnohospodárskej usadlosti Alfani alebo tiež označenej I Greppi di Silli. Tu nás čakal šok, keď sme na parkovisku zbadali auto s trnavskou ŠPZ. Ešte väčší šok bol, keď sme zistili, že jeden z hostí je zo Zelenča. To nevymyslíš, to je život! :) Ubytovali sme sa v našom apartmáne a na terase sme si dali dobrú večeru na studeno. Len keby tam nebolo toľko komárov. Všetci sme boli unavení a tiež  zvedaví, čo naša „guida“ pripravila na druhý deň.

Na piatok bola na pláne Siena, Monteriggioni a večera v San Donato in Poggio. Tento deň sme si objednali raňajky priamo na usadlosti. Pripravili nám studené misy, nejakú teplú vodu na čaj a kávu. Rýchlo sme sa presunuli do Sieny, ktorú každý ospevuje. Ak sme neskôr zistili, je aj pre čo. Ráno nás v meste čakal opar a hmla, ktorá sa so stúpajúcou teplotou strácala. My sme čas nestrácali a hrnuli sme sa na slávne námestie Piazza del Campo.

Prechádzali sme úzkymi, starobylými uličkami, ktoré dýchali históriou. My sme naopak skoro nedýchali. Z námestia sme išli k Dómu. Kúpili sme si lístky na prehliadku a keďže sme mali ešte čas, ochutnali sme červené vína Brunello a Nobile. Dušan s Milanom vyšli na vežu Torre del Mangia týčiacou sa nad hlavným námestím. Vrátili sme sa ku katedrále, pričom po ceste sme si dali kávu a proseko. S ochrankou, ktorá je čiastočne aj sprievodcom, sme si prešli poschodia Dómu, samostatne prízemnú časť a krypty.

Vrátili sme sa do historického centra nasať neskutočnú atmosféru a tiež ochutnať skvelú, taliansku zmrzlinu. Zo Sieny sme sa vybrali do malého mestečka Monteriggioni, známeho peknými hradbami. Poprechádzali sme sa malým centrom a ochutnali dobré vínko z oblasti Chianti Classico, kde sme sa nachádzali. Chianti Classico je podoblasť regiónu Chianti známeho skvelými, červenými vínami vyrobenými hlavne z odrody Sangiovese. Značka oblasti Chianti Classico, čierny kohút = Gallo Nero bola prakticky všade.

Poslednou zastávkou na piatok bola dedinka San Donato in Poggio, kde sme mali rezervovaný stôl v reštaurácii Palazzo Pretorio. Prišli sme skôr a mali sme čas sa poprechádzať typickými uličkami mestečiek na toskánskom vidieku. Večera bola výborná, pochutili sme si na dobrej, talianskej pizze. Večer sme boli ako každý deň veľmi unavení, takže nasledoval večerný rituál – trochu vína, sprcha a spať.

Na tretí deň naša sprievodkyňa vybrala návštevu menších mestečiek a dediniek. Prvým na rade bolo mestečko Greve in Chianti. Práve prebiehal trh na námestí, kde sme si kúpili niečo pod zub a na seba napríklad cyklistické dresy. Dali sme si dobré panini na raňajky a chceli sme ochutnať nejaké dobré víno. Jedna z najznámejších vinoték bola ešte zatvorená, tak sme sa prešli po mestečku. Oplatilo sa čakať a navštívili sme vinotéku Falorni, kde boli vynikajúce vína z oblasti Chianti, z celého Toskánska a samozrejme Brunello a Nobile. Vinotéka bola veľká a perfektne, moderne vybavená.

No zdržali sme sa dlhšie ako sme plánovali :). Veselou jazdou sme sa presunuli do dedinky Lamole, ktorá je uprostred krásnych vinohradov. Vybrali sme sa krátkou prechádzkou do vinárstva Lamole di Lamole, kde sme si dohodli ochutnávku 4 vín. Mladá dievčina nám vysvetlila zaujímavosti o Chianti, ich vinách a ich vinárstve.

Po príjemnej degustácii sme si dali obed v reštaurácii na malom námestí a smerovali sme do mestečka Volpaia. Na ceste do mestečka Castellina in Chianti sme urobili krátku zastávku v Radda in Chianti a prešli sme sa mestečkom. V Castelline sme hľadali odporúčanú zmrzlinu – Le Volte Gelateria, ktorú sme nakoniec našli a bola super! Ešte sme sa zastavili v bare Italia na dobrú kávu. Na záver sme si nechali Panzano di Chianti, kde sme chceli navštíviť mäsiara Daria, ktorý má niekoľko prevádzok a že vraj je veľmi zábavný . Bohužiaľ kvôli pokročilému času sme to museli oželieť a ponáhľali sme sa na večeru, ktorú sme si rezervovali. Tu nastala jediná chybička pobytu. Pri komunikácii, kam máme ísť, Dušan počul Montefiridolfi, hoci Nora myslela Montefioralle. Namiesto pár minutovej jazdy sme mali adrenalínovú, nočnú jazdu kamenistými cestami toskánskeho vidieka z Montefiridolfi do Montefioralle. Reštauráciu La Castellana sme stihli a pochutili sme si na hľúzovkových špecialitách. Stihli sme v tento deň veľa zaujímavých miest.

Na štvrtok boli na pláne perly Toskánska – San Gimignano a Volterra. Po raňajkách v našom obľúbenom bare Italia v Mercatale sme sa rýchlo presunuli do starobylého San Gimignana. Prišli sme celkom skoro a dokázali sme urobiť pekné fotky s ešte prázdnymi uličkami. Po 30 minútach, keď sme si dali kávu a proseko J sa všetko zmenilo a mestečko bolo plné turistov. Na námestí Piazza della Cisterna je jedna z najlepších zmrzlín na svete Gelateria Dondoli. Rozhodli sme sa, že ju ochutnáme na odchode z mesta. Bola to veľká chyba! Keď sme odchádzali, tak na túto studenú dobrotu bol rad snáď na 1 hodinu. Museli sme to vzdať. Mestečko nás očarilo a „Manhattan stredoveku“, ako sa San Gimignano nazýva, je veľmi zaujímavý. Hoci typických veží je menej ako v časoch najväčšieho rozmachu, stále je to úchvatné. Mužská časť výpravy vybehla na jednu z veží a nafotila celé centrum z vtáčej perspektívy. Poprechádzali sme sa uličkami a ochutnali sme najlepšie víno z tejto oblasti, čo je  napodiv biele – Vernaccia. Po nasatí atmosféry tohto magického miesta sme sa presunuli do Volterry.

Vo Volterre sme absolvovali prehliadku veže, kde nám sprievodca porozprával  o histórii a z veže sme mali pekný výhľad na okolie. Na námestí sme si dali obed a už nás čakal len návrat do Mercatale.

Posledný septembrový deň bol určený na prehliadku Florencie. Byť v Toskánsku a nebyť vo Florencii nie je ani možné. Už vopred sa treba pripraviť na húfy turistoiv, kam sme sa zaradili aj my. Ale najprv sme vbehli do tržnice na raňajky, kávu a proseko :) Tržnica bola prakticky prázdna a všetko sa len pripravovalo na ďalší rušný deň. Aký to bol veľký kontrast s poobedným ruchom. Pod tržnicou sme zaparkovali auto a najedení vyrazili do mesta. Prešli sme okolo Baziliky San Lozenzo a frčali k Dómu. Tu sme sa o 9:00 postavili do radu, pričom Dóm sa otvára o 10:00. Poslúchli sme našu sprievodkyňu a dobre sme urobili. Rad bol každou minútou dlhší a dlhší. Chlapci sa išli prejsť okolo Dómu a rozhodli sa využiť čas. Kúpili si lístky a vyšli na vežu pri Dóme. Pre zaujímavosť – do Dómu je vstup zdarma, na vežu a do krsteľnice treba lístok a špeciálny lístok aj s časenkou je na kupolu Dómu, kde je počet turistov obmedzený na každý deň. Z veže sme si nafotili celé centrum Florencie  a dievčatá si išli pozrieť krsteľnicu. Po hodine sme sa dočkali otvorenie Dómu a celý sme si ho prezreli. Je to monumentálna sakrálna stavba.

Prehliadka nás unavila, tak sme si museli dať rýchle proseko :). Prešli sme na námestie Piazza della Signoria s veľkou bronzovou sochou a Neptúnovou fontánou. Na námestí sú v otvorenej hale Loggia dei Lanzi nádherné sochy ako napríklad socha Dávida, Herkulesa, Perzea s hlavou Medúzy. Z námestia je na skok galéria Uffizi. My sme sa presunuli na námestie Piazza Santa Croce s bazilikou Svätého kríža – Basilica di Santa Croce. Vo vnútri baziliky sú sarkofágy slávnych ľudí ako Danti Aligherio a Michaeli Angelo Bonarotio známeho pod menom Michelangelo. No a už sme smerovali na ďalšiu, florentskú atrakciu, známy most ponad rieku Arno - Ponte Vecchio.

Keď ste na tomto moste, máte pocit, že sa nachádza na bežnej ulici a nie na moste. Okrem domov sa na moste nachádzajú prevažne zlatníctvá a klenotníctvá. Na námestí Svätého Ducha, kde sa nachádza aj Bazilika Svätého Ducha, sme sa občerstvili,  prešli cez ďalší most Ponte Santa Trinita a popri Kostole Svätej trojice sme prišli k ďalšej bazilike – Basilica Santa Maria Novella. Kúpili sme si lístky na prehliadku a celú sme si ju prezreli.

Tu sme zakončili poznávaciu časť a na naše dievčatá čakala tiež veľmi zaujímavá časť – kupovanie kožených kabeliek. Dušan s Milanom sa po chvíli radšej presunuli na Piazza del Mercato Centrale a oddychovali na lavičke v tieni stromov. Zato dievčatá boli vo svojim živle – vyberali, zjednávali a vadili sa v pakistanskými predavačmi. Nakoniec súboj s prehľadom vyhrali a každá sa vrátila s nejakou kabelkou :). Mali sme toho už naozaj dosť a presunuli sme sa na naše ubytovanie. Cestou sme sa krátko zastavili v San Casciano in Val di Pesa, kde sme si kúpili nejaké vínko na večer a krátko sme sa poprechádzali mestečkom. Uvažovali sme, kde budeme večerať a Dušan navrhol reštauráciu nad Mercatale – La Volpenera.

Je to v agroturistickom objekte Salvadonica s neskutočnou polohou a neskôr sme zistili, že aj vynikajúcou kuchyňou. Dohodli sme si večeru a ochutnali červené vínko. Po očiste sme sa vrátili na večeru a dali sme si skvelé talianske a toskánske pochúťky. Nechýbalo aj výborné, biele víno. Bol to náš posledný večer v Toskánsku.

Posledný deň v Toskánsku sme strávili v Pise, pretože sme večer leteli domov respektívne do Viedne. Mali sme prakticky celý deň na prehliadku Pisy. Po zaparkovaní nášho štvorkolesového „tátoša“ sme frčali spolu s ďalšími turistami k Dómu a hlavne k šikmej veži.  Na Dómskom námestí, ktoré je obkolesené mestskými hradbami, sa nachádza Dóm inak Cattedrale di Santa Maria Assunta, krsteľnica inak Battistero di San Giovanni, cintorín inak Campo Santo a šikmá veža inak Torre pendente di Pisa. Najprv sme vbehli do krsteľnice, potom navštívili múzeum Museo delle Sinopie, prezreli sme si interiér Dómu a na záver urobili, ako každý turista, zopár fotiek šikmej veže. Dievčatá zbadali nejaké stánky, tak si išli čo-to pozrieť a chlapci si dali posledný pohárik dobrého, červeného vína. Po obede sme sa ešte poprechádzali botanickou záhradou. Nasledoval presun na letisko, odovzdanie auta a čakanie na náš let.

V mysliach sme si prestavovali ako to Toskánsko vyzerá, či už pamiatky alebo vidiek. Čokoľvek sme videli, predčilo naše očakávania a predstavy. Pamiatky boli nádherné, monumentálne, jednoducho prekrásne. Toskánsky vidiek vôbec nezaostal za mestami, práve naopak. Učarovali nám pohľady na vinice, olivové háje, cyprušteky a pínie. Gastronómia bola úžasná. Pochutnali sme si na miestnych špecialitách napríklad cestovinách s hľúzovkou alebo pravej talianskej pizze. No a víno bolo jednoducho skvelé, či už červené vína z oblasti Chianti Classico alebo Brunello, či Nobile. Biele vína ako Vernaccia zo San Gimignana alebo Vermentino sa vôbec nedali zahanbiť. Nesmieme zabudnúť na skvelú taliansku zmrzlinu.

Ciao Toscana! Už teraz kujeme plány na budúci rok. Dúfame, že ťa znovu uvidíme.

BONUS:

Bea mala záujem o kabelku.

Predavač z Ázie lámovou angličtinou: „Cena je 130 EUR, ale pre teba špeciálne 90 EUR“.

Bea: „To je veľa“

Predavač podáva kalkulačku, nech Bea naťuká, koľko je ochotná dať.

Predavač po zbadaní sumy 25 EUR: „ Mama mia!“

----------------------------------------

Nora vysvetľovala pakistanskému predavačovi (citát): „ Minulý rok som túto kabelku kúpila za 30 euro!“

Predavač jej podáva 30 EUR, že ju od nej za tú cenu kúpi.   

-----------------------------------------

Bea platila za kávu (citát): „Koľko to je?“ (hovorila pomaly a zreteľne)

Keď obsluha nereagovala, tak skúsila (citát): „Wie viele?“

-----------------------------------------

Sedíme v bare Italia v Mercatale a vchádza chlap.

Nora samozrejme po slovensky  (citát): „Dobré ránko!“

Všetci na ňu prekvapene pozeráme a dorazil nás prichádzajúci chlap, ktorý po slovensky odpovedal: „Dobré ráno!“

Vysvitlo, že je to Martin Záhumenský, známy šéfkuchár, ktorý prišiel do baru na raňajky.

-----------------------------------------

Príhovor šoféra zájazdu:

Amici, vorrei darvi il benvenuto in Toscana. Mi chiamo Giuseppe Scaldorini e sarò il tuo autista. Vi auguro un piacevole soggiorno, buon vino, cibo, caffè italiano e clima eccellente.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/8fqd9aW1abVp47iF7