MTB expedícia - OMIL 2024

Termín MTB expedície OMIL 2024 sa dohodol v partii na august a hlavným cieľom bolo prejsť Slovenský kras. Sadli sme do ranného vlaku smer Košice a dobrodružstvo sa mohlo začať.

Vo vlaku sme sa okamžite socializovali (že vraj taký účet v reštauračnom vozni už dávno nemali) a prívítali sme v mužstve nového člena - Duška z Dobrej Vody. Výborne zapadol do partie a aj do reštauračného vozňa. Ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali na stanici v Margecanoch. Po povinnej prvej fotke na trase sme začali kopírovať brehy vodnej nádrže Ružín. Ďalšia fotografia bola pred zaujímavosťou, ktorou je Margecanský tunel. Tento tunel využívajú cyklisti a miestni ľudia, ktorí tu majú chatky. Po brehu nádrže sme sa dostali až k elektrárni Ružín 1, kde sme prešli na druhý breh. Za ďalším mostom sme si dali prestávku v reštaurácii Bradan, kde sme prečkali slabý dážď. Zo štátnej cesty sme po chvíli odbočili prudko doľava na cyklocestu vedúcu do rekreačného strediska Jahodná. Tam sme sa nedostali, lebo sme znovu odbočili a ťahali sme na hrebeň, ktorým sme prišli na chatu Lajoška. Tu bola ďalšia prestávka a pivko.

Pokračovali sme hrebeňom Volovským vrchov sledujúc červenú značku - Cestu hrdinov SNP až na chatu Erika pod Kojšovskou hoľou. Tu sme sa aj najedli a niektorí si to ešte vyšliapli na hoľu.

Partia sa dala dokopy a čakal nás prudký zjazd, nie práve vhodný pre bicykle. Bezpečne sme zjazdili do miestnej časti Medzeva a po štátnej ceste sme prišli do Jasova. Prefrčali sme okolo miestnej rómskej osady a Premoštrátskeho kláštora do kempu, kde sme mali dohodnuté ubytovanie. Dobre sme sa najedli, napili, vyumývali a zaľahli spať po náročnom dni.

Druhý deň sme začali krátkou prehliadkou Kostola sv Jána Krstiteľa a potom nasledovali raňajky pred miestnou Jednotou. Vrátili sme sa ku kempu a chvíľu sme hľadali cestu k Jasovskému rybníku. Odtiaľ sme spevnenou cestou stúpali až ku spojnici s cyklocestou vedúcou do Hačavy. Tu sme doplnili vodu a trochu pošpekuľovali kadiaľ ďalej. Nakoniec sme sa držali plánu a cyklocestou sme prišli na Zádielskú chatu. Chata sa nachádza na hornom konci Zádielskej doliny. Urobili sme si prestávku, dali si pivečko a usušili prepotené dresy na slniečku. Z chaty sme išli do Baksovej doliny, ale čoskoro sme odbočili a stúpali sme na hrebeň Slovenského krasu.

Čakala nás jedna z najkrajších častí expedície. Prechádzali sme lesom a krásnymi lúkami až do Jablonovského sedla známeho kolibou Soroška. Tu bola ďalšia prestávka a dali sme si výživný obed. Tu sme mali krízu, pretože po obede sa nám ťažko rozbiehalo. Na lúke sme si orazili, pretože ako hovorí Guľko: "Na cyklistike je najkrajšia prestávka"

Prechádzali sme krajom plným závrtov a škrapov a lúkami sme prišli do Silice. Tu sme si dali krátku, pivnú prestávku a začali sme sledovať mraky nad nami. Dúfajúc, že nás obídu, sme prišli k miestnej zaujímavosti - Silickej ľadnici. Zostúpili sme do ľadnice, odkiaľ vanul studený vzduch. Boli sme ešte v ľadnici a spustilo sa ľadové peklo. Nad nami začali lietať blesky, duneli hromy a padali veľké krúpy. Každý sa schoval, kde sa dalo, ale aj tak sme boli do nitky premočení. Po búrke sme vyšli od ľadnice na lúku posiatu krúpami a po necelom kilometri sme boli na parkovisku s veľkým prístreškom.  Nič sme neriskovali a po štátnej ceste sme rýchlo zjazdili do Gombaseku. Pozreli sme si pozostatky Pavlínskeho kláštora, zazvonili na zvonici a pokračovali sme po cykloceste smerom do Rožňavy. Na južnom okraji Rožňavy sme sa vydali východným smerom po štátnej ceste a cez Jovice sme prišli na nášho cieľa, obce Krásnohorská Dlhá Lúka a penzión Jozefína.  Najprv sme si dali dobrú večeru, pivko a nasledovala očista tela a neskôr aj ducha t.j. socializácia a utužovanie kolektívu.

Posledný deň expedície sme začali výbornými a výdatnými raňajkami. Duško vyriešil problém s púštajúcou dušou a už sme známou cestou frčali do Rožňavy. Rožňavu sme len prebehli a prvú, krátku prestávku sme si urobili pri kaštieli Betliar.

V Gemerskej Polome sme odbočili doprava a začali sme tiahlo stúpať do sedla Súľová. Neskôr sa stúpanie pritvrdilo a bolo nekonečné. V sedle Súľová sme sa všetci postupne stretli, dali sme si pauzu pozorujúc SNP-péčkarov, ktorí tadiaľ tiež prechádzali. Zo sedla sme sa spustili peknou, lesnou cestou k rieke Hnilec. Prišli sme cez obec Mlynky a pokračovali sme na Biele Vody, kde sme si dali dobré pivo v hoteli Mlynky. Čakal nás posledný výšľap na hrebienok a už len zjazd do Spišskej Novej Vsi. Martin mal technický problém so zadnou brzdou, čo nás trochu zdržalo, ale načas sme prišli do mesta. Na Radničnom námestí sme si dali zaslúžený obed, dobrú plzeň a išli sme na vlak do Trnavy. Expedíciu sme ukončili v linčanským vinohradoch na Vinohradníckom festivale.

Expedícia OMIL 2024 bola opäť skvelá. Partia sa rozšírila o ďalšieho čena a prešli sme si nové zákutia Slovenska.

Autor: Dušan

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/g2GVJcSWx9emfnij9