Turistické aktivity na Dušičky 2021

Počas dušičkového obdobia roku 2021 sme si nielen zaspomínali na našich najbližších, ktorí tu už nie sú s nami, ale sme aj využili pekné počasie a pobudli sme v našej prírode. V piatok sme si prešli hrebeň Roháčov, v nedeľu sme si v dvojici zaliezli na Havranej skale a na záver sme sa prešli jesennou prírodou v Malých Karpatoch.

Turistika v Roháčoch

Posledný októbrový piatok sme sa vybrali do Roháčov. Voderadsko-linčanská úderka prespala v Bobrovci zo štvrtka na piatok a pod Sivým vrchom sa stretla s Martinom a Petrom. Cieľom bolo prejsť hrebeň Roháčov od Sivého vrchu po Baníkov. Ráno sme odstavili auto na Bobroveckej Vápenici a rezko začali stúpať s výhľadom na Mnícha. Najprv po zvážnici a neskôr po lúke sme vyšli na prvý vrchol - Babky. Tu sa do nás oprel silný vietor, ktorý neutíchol po zvyšok dňa, skôr bol čoraz silnejší. Z Babiek sme cez sedlo Predúvratie stúpali okolo Ostrej až na samotný Sivý vrch.

Tu sme si urobili prvú prestávku a počas zostupu sme sa stretli s Martinom a Petrom. Od sedla Pálenica nás čakal výstup na Brestovú otvoreným terénom s dobrými výhľadmi na sever smerom na Oravu, kde sme mohli vidieť Babiu horu a Pilsko. Smerom na východ sa nám začali ukazovať Vysoké Tatry. Na Brestovej sme sa dlho nezdržiavali a ďalšiu prestávku sme si urobili na Salatíne. Fúkalo čoraz silnejšie, ale nás to neodradilo od ďalšieho postupu cez Skriniarky s pár úsekmi s reťazami, cez Spálenú traverzujúc Pachoľa až na Baníkovské sedlo. Tu sa na jeden moment do nás tak oprel vietor, že sme to museli prečkať v sede alebo učupení, čo najviac pri zemi. Čas sme mali vynikajúci, takže sme sa vybrali aj na samotný najvyšší vrchol Roháčov - Baníkov. Tu sme pobudli veľmi krátko a po tradičných fotkách sme rýchlo zostupovali kvôli silnému vetru.

Čakal nás dlhý zostup dolinou Parichvost. Na strmých svahoch pod Baníkovským sedlom sme si urobili prestávku a tešili sa z príjemného slniečka. V jednom mieste sme prechádzali cez potok Jalovčanka, kde sme si ochladili unavené nohy. Voda bola neskutočne ľadová. Kamenistý chodník sa v lese zmenil na príjemnejší chodník a postupne sme míňali odbočku do Hlbokej a Bobroveckej doliny. Za druhým rázcestím sa názov doliny mení na Jaloveckú dolinu, ktorá je tiež veľmi dlhá. Poslednú polhodinu sme išli niektorí už za svitu čeloviek.

Parametre túry: dĺžka 28 km, stúpanie 2500 m, trvanie 10,5 hod

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/v4zeZbxUn8ZYbFRKA

Lezenie v Malých Karpatoch

V nedeľu sa Dušan a Peter vybrali liezť na Havraniu skalu, ktorá sa v sprievodcoch označuje ako Havranica. Bolo to zároveň prvé aj posledné zlanenie letnej sezóny 2021  Vybrali sme si cesty v sektore 1 a začali sme ako vždy cestou Kantorka (IV). Dušan to vytiahol k zlaňáku a potom sme liezli, okrem poslednej cesty, na udicu alebo top rope.

Na Kantorke sme sa rozcvičili a hybaj vedľa na Padlú (V). Dušan nastupoval do cesty na niekoľkokrát, keď mu robil problém šikmý zárez. Nakoniec ho zdolal a liezol podľa popisu v sprievodcovi. Peter si zvolil na konci cesty bočný výlez. Prehodili sme lano do ďalšieho zlaňáku a išli sme na Podmakovu (VI-). My sme si urobili z tejto cesty takú štvorku. Najprv Dušan "ošulil" nástup cez starú cestu a hlavne sme obliezli záverečný previs zprava. Peter dal úvodnú časť podľa schémy cesty, preto to Dušan preliezol ešte raz a správne. Previs sme vždy oklamali.  Na záver dňa sme sa vybrali do Starej cesty (III), kde sme založili aj vlastné istenie a tiež sme využili staré skoby. Na vrchu cesty v miništrbine neskutočne fúkalo. Cestu sme bezpečne zlanili a zišli dolu na vlakovú stanicu v Smoleniciach.

Lezenie bolo výborné a povedali sme si, že musíme liezť častejšie, ale až budúci rok.

Turistika v Malých Karpatoch

V pondelok malo fúkať ešte viac, preto sme sa rozhodli túlať sa v lesoch. Dušan a Bea sa vybrali do našej obľúbenej časti Malých Karpát. Auto sme odparkovali za Hornou Krupou na mieste nazývanom Prekážka. Nešli sme tradične po žltej značke, ale paralelnou cestou začínajúcou na križovatke štátnych ciest. Povrch tejto cesty je vhodný aj na bicykle. My sme cestou zbierali listy, žalude a gaštany pre jesennú výzdobu. Bea z nich doma vyrobila krásne dekorácie. Prešli pod vrchom zvanom Handliarovská skala (375 m) a pozreli sme si v akom stave je Gočálova búda. Lesnou cestou sme zišli doliny, ktorou vedie červená značka. Po chvíli sme odbočili doprava smerom na Cerovú.

Vracali sme sa tradičnou cestou po žltej značke. Prešli sme 14 km krásnou, jesennou prírodou.