Trojkráľový víkend v Rottenmannerských Tauroch - 4.-6.1.2020

Trojkráľový pondelok sme spojili s víkendom a vybrali sme sa niekam, kde je sneh. Začiatok zimy je biedny a preto sme zvolili niečo blízke a s dostatkom snehu. Cieľom bolo pohorie Rottenmanner Tauern pri obci Hohentauern. Základňou nám bola Edelrautehütte - útulná chata s dobrou kuchyňou. 

Po príjazde do Hohentauern sme pred rampou spoplatnenej cesty na chatu nasadili reťaze a vyviezli sme sa na parkovisko, ktoré je tak 5 minút chôdze od chaty. Táto cesta je zároveň sánkarskou dráhou pre turistov, takže treba dávať pozor. Fúkal silný vietor, ale my sme sa po rýchlom ubytovaní vybrali na Grosser Hengst (2156 m). Cez les nad chatou sme vyšli na hrebeň a stúpali sme na vrchol. Vietor stále silnel a nafúkaný prašan striedali ľadové platne. Vrcholové pasáže vyzerali málo vysnežené, preto sme sa otočili skôr a trochu sme polyžovali v lese. Vyšliapli sme si ešte raz do miest s akým-takým prašanom s po krátkej lyžovačke sme lesom prešli späť na chatu. Výlet to bol síce krátky, ale v silnom vetre celkom výživný. V noci burácal vietor a napadlo asi do 20 cm nového snehu. 

Nedeľa bola stále veterná a po nočnom snežení nepripadalo robiť niečo vážnejšie, ako napríklad plánovaný výstup na Grosser Bösenstein (2448 m). Vybrali sme sa defenzívne do vedľajšej doliny. Cieľom bolo pleso Gefrorener See. Najprv sme sa museli prebiť lesom a raziť stopu. Bolo to celkom zábavné, ale aj veľmi únavné. Dorazili sme do údolia Ochsenkar a stúpali sme pod svahmi Grose Rübe a skalami Seekarspitze. Vietor neutíchal a svah sa stával nestabilným. Po prvých viditeľných prasklinám v snehovej pokrývke sme urobili rýchly test stability. Veľmi nás nepotešil, keď niektoré vrstvy padali už pri príprave testu. Neváhali sme a opatrne sme zjazdili na dno údolia. Na slnku sme sa občerstvili, vietor utíchol a my sme šliapali opäť lesom späť na chatu. Mali sme ešte dosť času do západu slnka a vybrali sme sa ešte k plesu Grosser Scheibelsee. S prichádzajúcim súmrakom sme sa vrátili na chatu. Nasledovala rutina - očista, večera a spánok.

Posledný deň bol aj dňom cesty domov, tak sme vybrali prijateľný cieľ. Bol ním kopec Hauseck (1982 m), ktorý je kúsok nad chatou. Najprv sme prešli cez potok pri chate, potom strmo v lese a na záver hrebienkom na vrchol. Vrchná časť hrebienka bola vyfúkaná na kosť, tak sme použili haršajzne. Bolo krásne slnečno a prakticky bezvetrie, tak sme sa kochali pohľadmi na okolité hory. Čakal nás zaujímavý zjazd. Najprv opatrne tvrdým hrebienkom a potom svahom s parádnym prašanom. Zjazd sme ukončili tesne nad vstupom do lesa. Bolo tak super, že sme si prašanovú časť dali ešte trikrát. Potom už len lesom na chatu, odhádzať sneh z auta, opatrne dolu do dediny a niekoľko hodín po diaľniciach až domov.

Okolie Grosser Bösensteinu je pekným skialpovým ihriskom vhodným na predĺžený víkend. Ešte sa sem určite vrátime, keď budú snehové podmienky priaznivejšie.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/X7io8hFgr1iZwhwk7