Tatranské nástupy a zostupy - 21.-22.9.2019

V septembri 2019 sme sa vybrali v zostave – Dušan, Peter od Inovca a Peter prezývaný Carbon,  niečo preliezť a zaspomínať na nášho kamaráta Paľka. Cieľmi bol Východný Železný štít a Popradský hrebeň. My sme chceli, ale osud alebo iná sila sa rozhodla inak. Zastavili sme sa na symbolickom cintoríne a zapálili sme sviečku na pamiatku nášho kamaráta Paľka.

Do Tatier sme vyrážali pomerne neskoro, v sobotu ráno. Keďže predpoveď počasia bola vynikajúca, tak parkovisko pri zástavke Popradské pleso bolo plné. Rýchlo sme pobalili všetky potrebné veci a ponáhľali sme sa na chatu pri Popradskom plese. Brali sme aj spacáky, pretože izba sa nedala rezervovať. Bolo plno. Našťastie jedna izba sa uvoľnila a tak sme mali pekný komfort aj vlastnou sprchou na izbe. Nasledoval obed a celkom sme sa motali, keď Peter od Inovca zavelil smer Železný štít. Aj keď bolo už dosť neskoro na túru, vyrazili sme. Chodník v Zlomiskovej doline bol pre Dušana novým zážitkom, keďže tam bol len v zime na skialpoch. Prechádzali sme popri Ľadovom potoku, vyšli nad hang, prešli okolo Ľadového plesa a začali sa driapať do žľabu pod Východným Železným štítom. Pri prestávke sme začali debatovať, či má zmysel pokračovať, pretože čas bol značne pokročilý a nás čakal výstup nepríjemným žľabom a samotné lezenie na štít. Usúdili sme, že dnes to nestihneme a v noci sa nám nechcelo zostupovať nepríjemným terénom. Vrátili sme sa Zlomiskovou dolinou naspäť a po večeri sme aj tak boli dosť rozbití. Večierka bola dosť skoro, pretože budíček bol stanovený na 5:00. V nedeľu bol cieľom Popradský hrebeň.

V nedeľu ráno sme vyrazili približne podľa plánu a za šera sme začali stúpať chodníkom nad chatou. Chodník sa miestami strácal a znovu objavoval. Našli sme bivak známy medzi horolezcami a tu sme urobili chybu, ako sme zistili neskôr. Začali sme stúpať strmým, trávnatým svahom, pričom správne sme sa mali vybrať viac vpravo a smerovať do kamenisto-suťového svahu. Za trávami nás čakala nepríjemná kosodrevina, ktorou sme sa prebíjali prakticky až na prvé skaly na hrebeni. Bolo to veľmi unavujúce. Po prelezení prvých skaliek s väčšími skalnými blokmi pred nami sme sa naviazali na lano a začali sme sem-tam zakladať istenie. Vyliezli sme na jednu vežičku a tu sme mali dilemu ako ďalej. Zlaniť sa nedalo, vyzeralo to dosť vysoko a nemali sme istotu, že nám lano postačí. Rozhodli sme sa zliezť späť do sedielka a príkrym trávnatým svahom zísť až do nástupového žľabu. Mysleli sme si, že sme netrafili nástup, ktorý je vyššie. Žľabom sme stúpali stále vyššie a hľadali sme na hrebeni miesto, kde by sme sa naň mohli vrátiť. Nakoniec sme zistili, že sedielko, z ktorého sme zostúpili, bolo to správne, nástupové. Skoro sme to vzdali a nesnažili sme sa obliezť tú mizernú vežičku. Stratili sme veľa času a aj chuti pokračovať ďalej na hrebeni. Rozhodli sme sa aspoň vyliezť na Zlomiskovú vežu na Dračom hrebeni. Prešli sme veľké skalné bloky medzi oboma hrebeňmi a žľabom sme vyšli do sedielka pod Zlomiskovou vežou. Začali sme liezť, ale po 15 metrov sme to znovu vzdali. Výstupová cesta bola celá v tieni a so zmrznutým snehom, na ktorom sa nám dosť šmýkalo. Postupne sme zišli do sedielka, žľabom a obišli sme celú Zlomiskovú vežu. Po skalných blokoch sme schádzali na chodník v Zlomiskovej doline. Trénovali sme chôdzu po veľkých balvanoch, ktoré sa miestami hýbali, predierali sme sa kosodrevinou až sme konečne zišli na náš známy chodník. Ďalej to bola už klasika - kamenistý chodník, osvieženie sa v Ľadovom potoku, príchod na chatu, obed, zbalenie všetkých vecí a pochod asfaltkou ku autu.

Tento tatranský víkend sme nazvali – tatranská expedícia nástupov a zostupov. Hoci sme nič nevyliezli a nepreliezli, boli sme v krásnom, tatranskom prostredí s modrým nebom nad hlavou. Precvičili sme si chôdzu po tatranských „šutroch“ a štverali sme sa trojkovými trávami, dvojkovými lokroviskami a previslou kosodrevinou  A tiež sme si spomenuli na kamaráta Paľka.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/FACRKyU38Gt35CfA6