Prechod Nízkych Tatier - február 2019

Uplynul rok a s Petrom sme sa znovu rozhodli podniknúť prechod Ďumbierskych Nízkych Tatier. Vybrali sme si termín podľa predpovede počasia a tentoraz to dopadlo perfektne. Pridali sa k nám noví kamaráti - Vlado a Zuzka. Štart bol ako predchádzajúci rok na Donovaloch.  Vítali nás slnkom zaliate Nízke Tatry a dobrodružstvo sa mohlo začať. Nasadili sme si okuliare, natreli opaľovacím krémom, odložili zimné oblečenie a už sme stúpali nad Donovaly. Prefrčali sme lesom a už sme stáli na prvom vrchole nášho prechodu, na Kečke. Nemohli sme sa nabažiť výhľadov na Veľkú Fatru, Malú Fatru, Veľký Choč a náš hrebeň.

Prezradím dopredu, že takéto výhľady sme mali po celý čas nášho prechodu. Kozí chrbát sme obišli zimnou cestou a dali sme si rýchly obed v Hiadeľskom sedle. Čakalo nás prvé prudšie stúpanie, najprv lesom a potom lúkou pod Prašivou. A na Prašivej opät neskutočné výhľady, hlavne sme pohľadom sledovali, čo nás ešte čaká. Nasledovali pozvoľné stúpania na Malú a Velkú Chochuľu a prvý zjazd. Hrebeňovka nie je veľmi o zjazdoch a tak aj vyzeral zjazd z Veľkej Chochule. Bolo to tvrdé a zmrznuté, ale bezpečne a bez problémov sme zišli do bezmenného sedla. Nasledovala klasická hrebeňovka, keď sme prešli vrcholy - Košariská, Skalka, Veľká hoľa. Na Latiborskú hoľu sme stúpali v posledných lúčoch slnka.

Nasledoval výstup na Zamostskú hoľu a za svitu čeloviek sme stúpali na posledný vrchol prvéh o dňa - Ďurkovú. Tu sme dali pásy dolu a tvrdými platňami sme zjazdili ku útulni Ďurková. Riadne unavení sme si okamžite vychutnali pivo a polievku. Potom sme hrali našu obľúbenú kartovú hru zvanú kravy. Nálada v útulni bola super. Večierku sme stále posúvali, ale nakoniec sme sa uložili v podkroví ešte pred polnocou. Ráno ďalšieho dňa bola krásne, aj keď trochu fúkal vietor, ktorý poobede utíchol. Zbalili sme sa, dali sme si raňajky a už sme dupotali smerom na Malý Chabenec a jeho vyššieho brata, Chabenec. Z Chabenca sme si trochu zajazdili a čakal nás výšľap na Kotliská a Poľanu.

u sa nám odkryli výhľady na Dereše a Chopok. Pozvoľna sme stúpali na Dereše. Tešili sme sa na pivo a polievku na Kamienke. No komercia nás zmrazila a po dlhom čakaní na pivo sme to na Kamennej chate rýchlo zapichli a radšej sme šliapali na Ďumbier. Po tradičnej fotke pri kríži sme si užili najlepší zjazd celého prechodu. Po firne sme fičali dolu na Štefáničku. Tu bol božský kľud, takže sme si odpočinuli a po dobrej polievke a pivku sme sa vydali na záverečnú časť druhého dňa. Najprv nás čakal veľmi tvrdý výstup na Králičku.

Dušan sa nechal zlákať nesprávnou stopou z Panskej hole, tak sa musel vrátiť späť na hrebeň. Nasledoval dlhý zjazd do Kumštového sedla, ktorý sme dali na pásoch. Celkovo pásy dostali dosť zabrať. Nasledoval zvlnený hrebeň cez Rovienky a Lajštroch. Pri svite čeloviek sme zjazdili tvrdú až ľadovú starú zjazdovku a bezpečne sme ukončili druhý deň na Čertovici. Rýchlo sme našli miesto nášho ubytovania - Domček Horskej služby. Je to zrekonštruovaný objekt a môžeme ho odporúčať. Je to pekne zariadené, dali sme si sprchu a po dobrej večeri a pivku sme prakticky okamžite zaspali.

Posledný deň nás čakal krátky výšľap na Beňušku a dlhý zjazd zvážnicami do doliny. Verejná doprava z Čertovice je veľmi zlá, preto sme chceli zísť do niektorej dediny na Horehroní. Z Beňušky sme si urobili krátky, ale pekný zjazd na firne k útulni Líška. Odtiaľ dlho po tvrdých alebo odmäknutých zvážniciach sme dorazili do obce Braväcovo. Za 40 minút nám išiel autobus do Brezna a hneď ďalší spoj do Banskej Bystrice ku autu. Prechod západnej časti Nízkych Tatier dopadol na výbornú - výborné počasie, nádherné prostredie a žiadne závažné technické problémy. Spoznali sme ďalších kamarátov - Zuzku prezývanú motorová myš a Vlada, ktorý vyniesol okrem pecňa chleba s kusiskom slaniny aj pol litra skvelého červeného vína z Tokajskej oblasti. 

Fotogaléria:

https://photos.google.com/album/AF1QipOw7MOscHPvq7k1Ha_K7BNQdRL_roQaw9nB0j9e