Vysoké Tatry 2017 - stretnutia s legendami
Náznaky babieho leta mali trvať ešte ďalší týždeň, a preto sme sa vybrali do Vysokých Tatier na predĺžený víkend. Ciele sme mali ako vždy ambiózne, ale zhoršujúce počasie nám nedovolilo ich splniť. Víkend sa zmenil na skvelé a nezabudnuteľné stretnutia s tatranskými legendami.
Stretnutie prvé - piatok, 20.10.2017
Po rannom skoršom vstávaní a príjazde do Tatier, sme šliapali zo Smokovca na Hrebienok za prvým pivom. Posilnení sme sa vybrali na Rainerovu chatu, kde sme sa stretli s našou prvou tatranskou legendou. Peter Petras mal ako vždy chatu otvorenú a skvelé varené víno uvarené. Trochu sme s ním podebatovali, kúpili sme si jeho knihu príbehov Na chodníku chodník, nechali nepotrebné veci v kôlni za chatou a vydali sa smerom do Veľkej Studenej doliny.
Cieľom bol Vareškový hrebeň a výstup na Slavkovský štít. Vyšli sme ku Vareškovmu plesu a po prekročení Veľkého Studeného potoka sme pudko stúpali najprv rozbitým žľabom, a neskôr trávnatým svahom do Slavkovského sedla. Janka trochu zaostávala. tak sa chlapci vybrali ešte na Východnú Slavkovskú vežu.
Zo sedla nás čakal už členitý hrebeň stúpajúci na Slavkovský štít. Hrebeň sa skladá z hrbov (Zadný a Predný Slavkovský hrb) a sediel a priehyb. Príjemným lezením sme okolo 17:00 vystúpili na Slavkovský štít, ktorý sme mali len pre seba. Pri západe slnka sme zostupovali turistickým chodníkom sledujúc a niekedy strácajúc modrú značku. (Paľo k Dušanovi: Orientačná mizéria pokračuje.) Bezpečne sme sa vrátili k Rainerovej chate, vyzdvihli sme si naše veci a pokračovali skratkou na Zamkovského chatu, ktorá bola našim centrom na celý víkend. Na chate sme sa zoznámili s vynikajúcim personálom, ktorý nám ešte urobil večeru a po zopár pivečiek sme išli spať. Spalo sa nám výborne, lebo sme prešli 20 km, nastúpali skoro 1900 metrov a Paľo si umyl nohy.
Stretnutie druhé - sobota, 21.10.2017
Počasie sa zhoršovalo, a preto sme si dali krátkodobé ciele. Pôvodný cieľ Široká veža bol zrušený. Najprv sme sa chceli vyjsť na Téryho chatu. Pri Veľkom Hangu začalo mrholiť, tak sme sa trochu zdržali na chate. Ďalší cieľ bol zvolený - Baranie sedlo, a ak počasie dovolí Baranie rohy. Bohužiaľ neprešli sme ani plesá a spustil sa celkom hustý dážď, tak sme zavelili na ústup, späť na Téryho chatu. (Dušan celý premokol, pretože mal len čiastočne nepremokavú bundu tzn. je suchá len v batohu). Poobede sme boli späť na Zamke a rozmýšľali, čo s načatým dňom. Už nepršalo, preto sme sa vybrali aspoň na Skalnatú chatu po Magistrále. Tu sme sa stretli s ďalšou tatranskou legendou - chatárom Lacom Kulangom. Na chate nikto nebol, takže sme dlho debatovali o živote. Laco bol v dobre nálade a ukázoval nám rôzne cennosti ako napríklad pozvania na prezidentské inaugurácie od našich prezidentov. Jeho výrok sa stal výrokom víkendu: Kto pozná Sagana, mňa pozná celý svet! Ochutnali sme jeho vynikajúci horec v borovičke (odporúčame !) a spokojní sme odchádzali z chaty.
Na chate pri rozhovore s chatárkou Jankou sme sa zoznámili so šesťdesiatnikom Sveťom ,ktorý nám porozprával, čo všetko preliezol. Napríklad pri popise jeho prechodu Matterhornu z talianskej strany z Cervinie a návratom späť cez švajčiarsku stranu za 19,5 hodiny nám padla sánka.
Zamku si prenajal známy himalájista Martin Gablík (wiki: https://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Gabl%C3%ADk) a my sme si po večeri vychutnali jeho skvelú prezentáciu výstupov v Himalájach s Vladom Štrbom. 21.10.2017 sa osadzovala tabuľka Vladovi Štrbovi na Symbolickom cintoríne pri Poradskom plese. Vlastne sme sa zúčastnili súkromného minifestivalu horských filmov.
Stretnutie tretie - nedeľa, 22.10.2017
Predpoveď na nedeľu nebola dobrá, tak sme sa vybrali len na Zbojnícku chatu. Opäť sme sa zastavili na Rainerovej chate, odložili nepotrebné veci a vydupali sme na Zbojničku. Vyzeralo, že počasie chvíľu vydrží, tak sme sa vybrali na Svišťový štít. Kúsok na Zbojničkou sa spustilo mrholenie, dorazila nízka oblačnosť a hmla. Znovu sme to radšej otočili a zišli do doliny.
Treťou tatranskou legendou bola Janka zo Zamky, s ktorou sme strávili všetky večery na chate. Janka je skvelá chatárka, ktorá chatárči už 22 rokov. Porozprávala nám niečo o histórii chaty, súčasných problémoch a budúcich plánoch. Hoci je mladá chatárka je v našich očiach tatranská legenda. Zamka ako sa prezýva Zamkovského chata nám prirástla k srdcu a určite sa tam budeme často vracat.
Hoci sa nám turistické ciele nepodarilo naplniť úplne podľa plánov, tento víkend možno označiť ako jeden z najlepších v horách vďaka ľuďom, ktorých sme stretli.
Fotogaléria s popisom fotografií:
https://photos.google.com/album/AF1QipM-wXIabUkuY1XgQUADYWydBcqgTThDRQsH7xfE
- Log in to post comments