Ukončenie skialpovej sezóny 2018/2019 v Roháčoch

Na ukončenie skialpovej sezóny 2018/2019 sme sa vybrali do Roháčov. Vo štvrtok pred Veľkou nocou sme sa presunuli na Oravu, konkrétne do chatky pri chate Zverovka. Večer sme oslávili moje narodeniny kvalitným vínom Gozdovské červené, ktoré sme si radšej už nedali :)

Peter vymenil hudobný podmaz pre expedíciu a celý čas sme počúvali a tiež spievali hity Michala Tučného. Dohodli sme sa, že náš výkon bude podľa slov piesne Posledný kovboj "... schvácená herka líne kráčí ..."

Plán na Veľký Piatok bola Roháčská klasika - pobehať okolo Salatína. Ráno po presune na parkovisko pri lyžiarskom stredisku Roháče - Spálená a pridali sme sa do zástupu skialpinistov šliapajúcich Salatínskou dolinou. Najprv sme sa vybrali do Centrálneho zľabu Salatína. Od polovice žľabu sme to vyšliapali s lyžami na batohoch. Zo sedla sme ešte vystúpili na Malý Salatín. Odtiaľ sme sa pustili dolu žľabom. Žľab bol už dosť rozjazdený, navrchu trochu tvrdý, nižšie už mäkší. Na konci žľabu sme traverzovali smerom do sedla Parichvost. Do sedla Parichvost sme priam vybehli a pohľadom sme hodnotili nám známy svah zvaný Grapy. Tento svah je jazditeľný prakticky len na jar, pretože zvyšok zimy je buď ľadový alebo lavinózny. Vyšli sme až na Salatín a po prestávke sme sa pustili smerom do Bobroveckej doliny, kde Grapy končia. Horná časť svahu bola dosť tvrdá a trochu sme váhali, či to skúsiť. Pokušenie bolo väčšie ako obavy. Dobre sme urobili, pretože po pár metroch nás čakala parádna lyžovačka. Až taká dobrá, že sme si to dali ešte raz. Keď sme vyšli nad sedlo Parichvost druhýkrát, rozhodli sme sa nezlyžovať dolu centrálom, ale jedným bočným žľabom. Vyzeral dobre, ale zdanie klamalo. Žľab sa dostal medzitým do tieňa a všetko v ňom stvrdlo. Lyžovačka dolu bola utrpením. Našťastie sme to všetci bezpečne zišli dolu a už sme len frčali Salatínskou dolinou a neskôr zjazdovkou k zaslúženému pivu. Vrátili sme na chatu Zverovka, dali sprchu a dobrú večeru.

Na Bielu sobotu sme si vybrali ďalej do Smutnej doliny. Najprv po lesnej ceste paralelne s Roháčskou dolinou. Snehu výrazne ubudlo a tak sme dosť často niesli lyže v rukách. Nad Adamcuľou sme dokonce prešli lesom na asfaltku vedúcou Roháčskou dolinou. Po chvíľke šliapania začiatkou Smutnej doliny .sme zatočili na hrebeň tiahnúci sa ponad Roháčske plesá.Najprv širokými svahmi aneskúr skalnatým hrebienkom sme dorazili na vrchol. Niekto ho vola Východná kopa, niekto Zelený. V každom prípade sme mali v bezvetrí krásny výhľady na celú Smutbnú dolinu s dominantnými vrcholmi - Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé, ďalej od Smutného sedla sme mali ako na dlani Tri kopy, Hrubú kopu Pachoľa a Spálenú. Podebatovali sme tam s inými turistami a skialpinistami, dostali výborný makový koláč a tešili sa na zjazd v odmäknutom firne. Zjazd bol výborný, možno najlepší počas celého pobytu. Sneh zmäkol, ale neboril sa a držal. Krásna jarná lyžovačka! Zlyžovali sme na menšiu poľanu, kde sme sa rozdelili. Martin chcel vyskúšať svah pod Plačlivým a ja s Petrom sme si vyšliapali ešte raz takých 300 výškových metrov a dali si skvelý zjazd ešte raz. Potom sme sa len pustili dolu ku Tatliakovej chate a po asfaltke Roháčskou dolinou. Zopárkrát sme museli vypnúť lyže, pretože nižšie už "zúrila" jar.

Záver sezóny bol skvelý - nastúpali sme 3000 výškových metroch, pobudli sme v krásnych horách, mali skvelé počasie a dobre sme si zalyžovali. Tešíme sa na letnú sezónu!

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/wXXgjQsyRav7bv2o8