Tour de Drau 2019 - 1.6.-4.6.2019

Destináciou cykloexpedície pre rok 2019 bolo Taliansko a Rakúsko - spolkové krajiny Tirolsko a Korutánsko, konkrétne putovanie popri rieke Dráva (nem. Drau). Začiatok Drávskej cesty je na severe Talianska, tak sme si urobili malú odbočku do Dolomitov a pozreli sme si svetoznáme mesto Cortina d'Ampezzo.

Rieka Dráva pramení v severnom Taliansku medzi mestečkami Dobbiaco (nem. Toblach) a San Candido (nem. Innichen). Pred samotným cykloputovaním popri rieke Dráva sme sa po príchode do Dobbiaca vybrali opačným smerom respektívne smerom na juh do známeho turistického centra Dolomitov - Cortina d'Ampezzo. Medzi Cortinou a Dobbiacom je pekná cyklocesta, ktorá vedie popri štátnej ceste a kedysi tadiaľ viedla železnica. Nemecký názov má Bahnweg. Cyklocesta vedie lesom a aj otvoreným priestorom, pričom povrch bol miestami šotolinový a na pár miestach kamenistý. Dobre sa nám šliapalo, aj keď bolo treba stále stúpať až do sedla Passo Cimabanche. Okolitá scenéria je úžasná, niekedy človek nevie kam skôr pozrieť. Potom ako sme prešli okolo jazera Lago di Dobbiaco, tak na ľavej strane sme obdivovali štíty patriace do národného parku Tre Cime a na pravej strane zase štíty národného parku Fanes-Sennes-Prags.

Po chvíli sme pred sebou uvideli masív Monte Cristallo a tento pohľad sme mali až do sedla. Predtým ako sa cesta stáča doprava, prešli sme okolo fotogenického miesta, odkiaľ je vidno Tre Cime. Samozrejme aj my sme si urobili fotografie. Popri Monte Piano sme vyšli až do sedla a čakal nás dlhý zjazd do Cortiny. Pred Cortinou sa nám otvoril výhľad na Tofany na pravej strane a na ľavej sa v diaľke črtal Sorapis. Pohodlne sme prišli do Cortiny a kým dievčatá oddychovali s aperolom a pivkom, vyzdvihli sme si kľúče od chaty. Krátky, ale veľmi výživný stupák ku chate zakončil náš prvý cyklodeň. Rýchlo sme sa prezliekli a išli sme si pozrieť a vychutnať večernú Cortinu. V pizzérii pri kostole sme si dali pravú, taliansku pizzu a dobré vínko. Prvý deň nebol vôbec zlý.

Druhý deň sme vyštartovali bez raňajok, pretože sme sa predchádzajúci večer dozvedeli, že z Cortiny sa beží nejaký pretek do Dobbiaca a cyklocesta môže byť uzavretá. Na cykloceste sme boli prakticky sami, hlavne v prvej polovici. Zase nás čakal najprv výšľap do sedla a zjazd dolu. Užívali sme si krásne ráno a dobrú jazdu. Pri jazere Lago di Dobbiaco sme si chceli dať raňajky, ale boli sme tam skoro. Tak sme si dali, podľa hesla hlad je len prezlečený smäd, pivo a aperol. Zastavili sme sa až v San Candide na obed. Prameň Drávy sme minuli, pretože sme si nevšimli k nemu žiadny smerovník, ak nejaký vôbec existuje. Po obede sme prekročili taliansko-rakúske hranice a už sme sa pohybovali len v Rakúsku. Na ceste do Lienzu sme sa kochali pohľadmi na Villgratner Berge na ľavej strane a Lienzské Dolomity na pravej strane. Poobednú prestávku sme si urobili v Lienzi, kde sme si na hlavnom námestí dali kávičku a zmrzlinu. Potiahli sme ešte niekoľko kilometrov a okolo 18:00 sme začali hľadať ubytovanie. Našli sme ho v Oberdrauburgu v penzióne Post. Nasledoval tradičný rituál - uloženie bicyklov, očista, prechádzka po obci a večera. Počas prechádzky sme si pozreli miestny cintorín, kde mali pomník padlí vojaci v 1. a 2. svetovej vojne. Zaujímavosťou bola cvičná skala s odistenými cestami a feratami hneď za kostolom. Po večeri sme sa ešte prechádzali v okolí penziónu, keď sa spustila hlučná siréna. Niekto vybehol z penziónu a všetci naokolo zostali mierne prekvapení. Recepčný nám vysvetlil, že v blízkosti stanice bol požiar. Takto nejako to bolo pri bombardovaní počas vojny. Dúfajme, že sa to už nikdy nezopakuje. 

Tretí deň sme prešli najdlhšiu trasu - 115 km. Ráno sme po raňajkách pokračovali popri rieke Dráva a cez Spittal an der Drau sme prešli až do Villachu. Na pravej strane v diaľke sme videli Karnische Alpen a za Villachom Karavanky. Pred mestom nás zastihla krátka a jediná prehánka, ktorú sme prečkali pod mostom. Vo Villachu sme si trochu oddýchli, dali dobrú kávu a zmrzlinu. Pofotili sme si kostol Sv. Jakuba a rozhodli sme sa, že si nájdeme ubytovanie trochu mimo Drávy, konkrétne pri jazere Faaker See. Trochu sme blúdili v okrajových štvrtiach Villachu, kým sme sa dostali z mesta von a pred jazerom nás čakalo výživné stúpanie na záver. Ako sa hovorí: "Bolo za odmenu". Bolo už dosť neskoro a nedarilo sa nám hneď násjť vhodné ubytovanie. Okolie jazera Faaker See je vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. V podvečer sme našli pekný penzión a nasledoval obvyklý rituál - očista, večera, prechádzka. Bol to zase ďalší pekný deň.

V utorok nás čakal posledný deň našej cykloexpedície Tour de Drau. Vrátili sme sa späť na cyklocestu k rieke Dráva a šliapali do cieľa, ktorým bol Klagenfurt. V dedinke St. Jacob im Rosental sme si dali dobrú kávu a Zirbenschnaps. Cez priehradu Ferlach-Maria Rain sme prešli na druhú stranu a čakal nás prudký výšľap, ktorý bol ako vždy za odmenu. V dedinke sa Dušan pomýlil v navigácii a dali sme si ešte jeden kopec. Za odmenu sme si dali ešte posledné pivko a potom už popri železnici sme kľudne prišli na stanicu v Klagenfurte. 

Cykloexpedícia Tour de Drau vyšla na jednotku - dobrá partia, výborné počasie a skvelá cyklistika. Ozdobou bol výlet do Dolomitov, ktoré sú v okolí Cortiny úžasné.

Štatistika:

4 dni

313 najazdených kilometrov

1740 nastúpaných metrov

Fotogaléria:

https://photos.app.goo.gl/fN1iatt4MFaqu9dg6