Tatranské klasiky - september 2020

Partia v zložení Dušan, Peter V. a Peter B. sa dohodla na prechode hrebeňa Pyšných štítov a niečo k tomu na nedeľu. Detailný plán bol večerný príchod na Zamkovského chatu v piatok, v sobotu výstup na Pyšné štíty cez Mačací kotol od Téryho chaty so zostupom cez Lomnický štít a v nedeľu chlapci zobrali Dušana na Prostredný hrot. Bol to ambiciózny a krásny plán. Vopred prezradím, že sme ho splnili na jednotku.

Za súmraku sme dorazili do Starého Smokovca a po prebalení a rozdelení vecí na lezenie sme začali šliapať smer Hrebienok. Nálada bola výborná umocnená Petrovou jablčkovicou. Z okolitého lesa išli rôzne zvuky, ale po čase sme zistili, že nás nestraší rev medveďa, ale iba začína jelenia ruja. Podľa zvukov sú samci riadne nabudení. Prešli sme cez Studený potok a za Obrovským vodopádom, ktorý sme si fotili v netradičnom svetle respektívne tme, sme šliapali nosičským chodníkom na Zamkovského chatu. Na chate sme sa posilnili polievkou, čajom, pivkom a trochu sme sa ešte socializovali. Okolo 23:00 boli všetci poslaní do izieb alebo nocľahárne, aby nám urobili miesto na spanie v jedálni. Hovorili sme tomu, že spíme pod tretím stolom. Budík bol dohodnutý na 4:00, aby sme boli na Téryho chate za svitania. V noci hrozila trojnásobná vražda spáchaná na jednom človeku. Jeden z Petrov si omylom nastavil budík na 3:00. Keď telefón začal vyzvánať, tak sme ho asi 5 minút hľadali. Samozrejme majiteľ netušil, kde ho má (ležal na ňom) a všetci v jedálni mali po spánku. Nejako sme to prežili a celou cestou na Téričku sme to Petrovi pripomínali. Na Téryho chatu sme dorazili v čase, keď sa osadenstvo práve budilo a bolo zjavné, že bola plnka aj tam. Dali sme si raňajky a vyrazili sme do Mačacieho kotla. Nad bielymi skalami sme liezli jednoduchým terénom až do Malej Lastovičej štrbiny. Odtiaľ je to len na skok na Malý Pyšný štít. Z Malého Pyšného štítu sme zostúpili k Loktibrade, vežičke, ktorú sme obišli zľava a nasledoval posledný výšvih na Pyšný štít (2621 m).

Tu sme chvíľu pobudli a vychutnávali výhľady do Malej Studenej doliny a tiež do Veľkej Zmrzlej doliny. Nasúvala sa nízka oblačnosť, ktorá neskôr zakryla okolité vrcholy. Z ďalšou partiou sme začali hľadať zlaňak pod Pyšným štítom, ktorý uľahčuje zostup do Bachledovej štrbiny. Pozreli sme si ďalší postup, hlavne ako obliezť Poslednú vežu. Z Jordánovej štrbiny pred Poslednou vežou začína klasická Jordánova cesta, ktorá je na niektorých miestach zaistená reťazami a kramľami. Zo Sedla pod Lomnickým je hlavná časť Jordánky, ktorá je skoro úplne preistená reťazami. Pohodlne a bezpečne sme vystúpili na Lomnický štít. Tu sme sa občerstvili čajom, pivkom a vhodné podmienky nás umožnili uvidieť vidmo. Čakal nás už len zostup z Lomničáku normálkou, ktorá je vo vrchnej časti preistená reťazami.

Bez problémov sme zišli do Lomnického sedla a chceli sme využiť lanovku na Skalnaté pleso. Na naše prekvapenie sme ju mohli bezplatne využiť. Také netradičné v Tatrách! Na Skalnatom plese sme sa odstrojili a vykročili na poslednú časť celodenného pochodu. Už zo zotrvačnosti sme šliapali po magistrále naspäť na Zamkovského chatu. Na chatu sme prišli ešte pred zotmením a našli sme si veci presunuté do nocľahárne. Boli sme vďační, že nebudeme spať v jedálni, pretože sme boli poriadne unavení a chceli sme ísť spať skôr. Po večeri sme okolo 21:00 zaspali.

Pre nedeľu chlapci vybrali ako cieľ Prostredný hrot. Dušan tam ešte nebol, tak sa chlapci obetovali. Vyrazili sme trochu neskôr a znovu sme šliapali smerom na Téryho chatu.

Pred Malým hangom sme odbočili pod Žltú stenu a suťoviskom sme vystúpili pod žľab pod Žtlou stenou. Tu sme stretli Poliakov, ktorí si to šinuli na Prostredný hrot a vybavení boli absolútne naľahko - žiadne lano, sedák, niekedy ani prilba. Zdalo sa nám to až veľmi naľahko a niektorí sa aj vracali. Pred "Žltým koňom", ako chlapci nazvali ostrý hrebienok medzi Žltou stenou a Dubkeho lávkou, sme sa naviazali na lano a začali sa istiť. Dubkeho lávka je bezpečná časť výstupu a pred odbočením do ďalšieho žľabu sme si dali pauzu a občerstvili sa.

Rozbitým žľabom sme vystúpili do bezmenného sedielka a prešli sme pod posledný výšvih pod vrcholom Prostredného hrotu. Slušným lezením sme bezpečne vystúpili na vrchol Prostredného hrotu (2441 m). Prakticky bez oblakov sme sa kochali výhľadmi na skoro celé Tatry.

Chalani upozorňovali, že zostup nebude zadarmo a ani nebol. Najprv sme zostupovali ľahkým žľabom do bodu, kde sme museli prejsť na stranu Veľkej Studenej doliny. Ďalším žľabom sme zostupovali, kým sme našli miesto, kde bolo treba prejsť späť, konkrétne nad sedlom pod Chmúrnom vežou.  Tu sme sa vydali trávami viac vľavo a chvíľu sme hľadali zreteľný chodník. Strmými trávami sme naň prešli a potom sme jednoduchšie zostupovali až do žľabu, ktorým sme zišli k zlaňovaciemu miestu. Tu sme zlanili na suťovisko, ktorým sme zišli na dno Malej Studenej doliny a prešli na turistický chodník. Nasledovala rutina - zostup na chatu, prebalení všetkých vecí, obed a zostup do Starého Smokovca cez Hrebienok.

Urobili sme dve nádherné túry v oblasti Malej Studenej doliny. Chalani dlho túžili po prechode Pyšných štítov a pre Dušana aj Prostredný hrot bol krásny. Bolo kopec zábavy, dlhé výstupy, ešte dlhšie zostupy.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/cQYx2sFGnp9aH3eQ9