Ski Haute Route 2024

Už dlho som mal sen prejsť si na lyžiach legendárnu cestu Haute Route, ktorá spája Chamonix a Zermatt. Dlho som sníval, dlho som plánoval a skúšal dať dohromady dobrý tím. Všetko si sadlo v marci 2024. Štyria skialpnisti z Trnavy a okolia sa vydali 21. marca 2024 na cestu do Álp.

Štvrtok, 21.3.2024 sme ráno sadli do auta a vydali sa na dlhú cestu cez Európu. Prefrčali sme cez Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko, zviezli sa autovlakom a večer sme dorazili do mesta Visp. Tu sme strávili v hoteli noc, večer sme doladili posledné detaily a tešili sa na ráno.

V piatok, 22.3.2024 sme sadli vo Vispe do vlaku a cez Martigny a Vallorcine sme prišli do Argentière, čo je súčasťou mestečka Chamonix. Tu je začiatok Haute Route Chamonix-Zermatt, ktorá predstavuje niekoľkodňový prechod medzi dvomi svetoznámymi alpskými centrami. Zvyčajne sa začína lanovkou v stredisku Grand Montets, čo ušetrí pár stoviek výškových metrov. My sme sa dohodli, že to urobíme čistým štýlom, čo znamenalo žiadne lanovky. Tým pádom sa prvá etapa stala hneď najťažšou. Pri údolnej stanici lanovky bolo snehu veľmi málo, ale na šliapanie po zjazdovke to stačilo. Sneh bol ťažký a mokrý. Kvalita snehu sa zlepšila až na Montagne de Lognan, odkiaľ idú lanovky Herse a Bochard. Po krátkej prestávke sme rýchlo šliapali po úzkej zjazdovke a chceli sme opustiť zjazdovku čo najrýchlejšie. Do voľného terénu sme uhli nad chatou Refuge de Lognan a začali sme stúpať popri ľadovci Glacier d'Argentière. Pred prechodom ľadovca sme sa nastrojili, nasadili sedáky a naštartovali lavínové vyhľadávače. Prešli sme na druhú stranu ľadovca a tu museli ísť lyže na batohy. Po krátkom strmom úseku sme stúpali širokými pláňami pod vežami du Passon a Adams Reilly.

Začali sme hľadať sedlo Col du Passon (3028 m), ktorým sme mali prejsť cez hrebeň. Stačilo sledovať ostatných skialpinistov a smer bol jasný. Pred prvým, krátkym zjazdom v prašane sme si dali krátku prestávku. Zjazdom sme prešli na ľadovec Glacier du Tour a presunuli sme sa pod ďalšie sedlo Col de Superieur du Tour (3287 m), ktoré bolo najvyšším bodom etapy. So zapadajúcim slnkom sme prešli plytkým ľadovcom Plateau du Trient a čakal nás posledný výšľap ku chate Cabane du Trient (3169 m). Vyčerpaní, smädní a spokojní sme dorazili na chatu. Po rýchlom odstrojení sme si dali veľa vody a veľmi zlé švajčiarske pivo. Po dobrej trojchodovej večeri sme sa skamarátili so skupinou Britov vedených nabudenou mladou Francúzkou.

Predpoveď na sobotu, 23.3.2024 nebola priaznivá a bohužiaľ sa, hlavne dopoludnia, naplnila. Ráno nás čakal prudký vietor a sneženie. Britská skupina, ktorá chcela vyštartovať veľmi skoro ráno, sa s nami spojila a spolu sme zlyžovali pod sedlo Col des Ecandies (2793 m). Do sedla sme vyšli ešte spolu. ale pri lyžovaní dolinou Val d'Arpette sme sa osamostatnili. Lyžovačka bola zlá, pretože vidideľnosť bolo mizerná. Bez väčších problémov sme zlyžovali do lyžiarskeho strediska Champex-Lac, kde sme stihli autobus do Orsières. V reštaurácii pri stanici sme si dali dobré, čapované pivko a trochu sme si vysušili veci. Na stanici nás vyzdvihol dohodnutý taxík a zaviezol nás do dedinky Bourg-Saint-Pierre. Tu sme dali lyže na batohy a dlhý čas sme šliapali po letnom chodníku, kde nebol vôbec sneh. Sneh bol hlbšie v doline pri potoku a stále sme špekulovali, či sme nemali ísť dolinou. Počasie sa výrazne zlepšilo a bolo celkom teplo. Prešli sme malou roklinou a čakal nás posledný, dlhý výšľap ku chate Cabane de Valsorey (3033 m).

Táto chata je tradičná, čo znamená - žiadna tečúca voda a vonkajšie kadibúdky. Tu sme sa zoznámili so skvelými, francúzkymi skialpinistam, s ktorými sme zdieľali stôl a neskôr sme spolu šliapali počas dvoch etáp. Nasledovala klasika - veľa vody, dobrá trojchodová večera a pohoda. Obe chaty, ktoré sme sa dovtedy navštívili, boli veľmi málo obsadené. Je to nezvyčajné a bolo to spôsobené zlou predpoveďou počasia.

Nedeľa, 24.3.2024, z pohľadu počasia, mala byť najhoršia a aj bola. Ráno sme si nasadili prilby a lyžiarske okuliare a nezložili sme si ich po celý zvyšok dňa.

Hneď za chatou nás čakal prudký výstup na Plateau du-Couloir. Po krátkej chvíli sme si nasadili mačky, lyže išli na batohy a dupali sme prudko hore. Na vrchu nás čakal prudký vietor a preto sme sa pustili na ľadovec Glacier du Sonadon. Po krátkej lyžovačke sme na pásoch rýchlo vyšli do sedla Col du Sonadon (3503 m). V zlej viditeľnosti sme spolu s francúzkymi priateľmi pomaly, sledujúc GPS trasu, prechádzali ľadovcom Glacier du Mont Durand. Dosiahli sme kótu 2736, odkiaľ sme v rôznych snehoch zlyžovali na pláň, na ktorej sme poslednýkrát nalepili pásy a vystúpili sme ku chate Cabane de Chanrion (2462 m). Táto chata bola pre 4 rokmi zrekonštruovaná a je krásna. Výhodou boli toalety vo vnútri chaty, tečúca voda a dokonca aj sprcha. Večer sme si dali výbornú večeru a po rozhovore s miestnym Švajčiarom sme prehodnotili náš ďalší postup. Predpoveď na utorok bol veľmi zlá - víchrica, sneženie a nízka alebo žiadna viditeľnosť. Preto sme sa rozhodli, že na chatu Cabane des Vignettes pôjdeme spolu s Francúzmi a zídeme dolu do Arolly.

Pondelkové ráno, 25.3.2024 bolo trochu chladno, ale zvyšok dňa bol slnečný. Kúsok nad chatou sme zvažovali, či si nedáme haršajzne kvôli tvrdému traverzu, ale zvládli sme to aj bez nich. Mário sa odtrhol a začal raziť peknú stopu. Najprv sme plynulo stúpali ľadovcom Glacier du Brenay a pred masívom La Serpentine sme uhli doľava na ľadovec Glacier de la Serpentine. Popod seraky sme vystúpali na plochú časť ľadovca a vystúpali sme do sedla Col de la Serpentine (3542 m).

Po občerstvení sme sa na pásoch spustili pár desiatok výškových metrov a už sme znovu stúpali. Na rad prišli mačky a čakan, pretože sme boli v strmej časti ľadovca. Po krátkom výstupe s mačkami sme opäť šliapali na pásoch do plochého sedla Col du Brenay, odkiaľ sme už videli náš cieľ, najvyšší bod celej Haute Route - Pigne d'Arolla (3787 m). Celkom unavení sme postupne vystúpali na vrchol, z ktorého je nádherný kruhový výhľad na Alpy. V diaľke sme videli aj Matterhorn, pričom sme vedeli, že si pod ním nepolyžujeme.

Čakala nás najprv lyžovačka po tvrdom, zmrznutom snehu do malého sedielka a odtiaľ jazda v prašane, ktorý bol v hornej časti ubitý vetrom, ale nižšie to bola paráda. Trafili sme traverz ku chate, takže sme nemuseli vypínať lyže a dorazili sme na chatu Cabane des Vignettes (3194 m). Tu sme poprosili o zrušenie našej rezervácie. Chátarka bola veľmi prívetivá, bez problémov akceptovala našu prosbu a zrušila rezerváciu bez akéhokoľvek poplatku. Na oplátku sme si tam dali aspoň polievku a pivo. Stretli sme sa tu s britskou skupinou z prvej chaty a neskôr aj s našimi parťákmi z Francúzska. Po srdečnej rozlúčka sme zlyžovali ľadovec Glacier de Piece priamo pod chatou. Nižšie sme museli lyžovať v nepríjemnej kôrke, kým sme sa nedostali na zjazdovky malého strediska v Arolle. Začali sme zháňať nejaký odvoz a po vyše hodiny pre nás prišiel taxík, ktorý nás odviezol do Sionu ku vlaku. Vlakom sme sa vrátili na začiatok, do Vispu a nášho hotela. Po očiste sme sa na vyhodnotenie expedície presunuli do jednej z pizzérií v meste.

Skialpová expedícia Haute Route a jej klasická verzia splnila naše očakávania, aj keď sme ju nemohli dokončiť. Bohužiaľ kráľovskú etapu s lyžovačkou pod Matterhornom sme museli kvôli zlému počasiu oželieť. Podľa správ od našich parťákov sme urobili dobre, pretože posledný deň bol najhoršie počasie. Pohybovali sme sa v nádhernom prostredí Álp s ľadovcami a strmými horami. Noci sme strávili v tradičných a aj moderných chatách, takže budeme ešte dlho spomínať. A možno sa tam niekedy vrátime a dokončíme aj poslednú etapu pod Matterhornom.

Účastníci expedície: Dušan, Paľo, Martin a Mário

Dĺžka expedície 4 dni, prejdených 70+ km, nastúpaných 6300+ výškových metrov

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/xJZeRF5uU5DueaaE9

1. etapa: https://www.strava.com/activities/11036545955

2. etapa: https://www.strava.com/activities/11036545878

3. etapa: https://www.strava.com/activities/11036554172

4. etapa: https://www.strava.com/activities/11036554058