Považský Inovec - 27.-28.4.2013

Prvá expedícia turistického klubu KLT Zeleneč bol dvojdňový prechod pohoria Považský Inovec. Okolo tohto pohoria zvyčajne každý z nás cestoval dosť často a napriek tomu, bolo neznáme. Toto bol dôvod, keď sme plánovali, kde by sme išli tesne po dlhej zime. Termín bol vybratý na koniec apríla, keď počasie už malo byť celkom stabilné a v horách sme neočakávali veľa snehu. Naše prepoklady sa naplnili a my sme mohli stráviť pekný víkend v horách.

Do klubu KLT Zeleneč sme touto expedíciou prijali ďalších dvoch členov - Eda Čechoviča, ktorý už strávil nejaký ten deň s Rišom v slovenských horách, hlavne na Ceste SNP, a Mirka Mladonická, Rišova sesternica. Mirka je zaujímavý človek, pretože o túrach a miestach o ktorých my snívame, ona tam už bola a to niekoľkokrát,. Jej kondícia je obdivuhodná, preto sme ju volali "motorová myš".

Naše putovanie sme ako správni turisti začali na trnavskej železničnej stanici, kde sme nastúpili na rýchlik smer Piešťany. V Piešťanoch sme sa na stanici stretli s Mirkou a vydali sa cez mesto ku Kolonádnemu mostu. Tu sme prešli mostom cez Váh a začali stúpať po modrej značke.

Edov nápad využiť autobus a vyviezť sa do sedla Havran bol Dušanom zamietnutý s odôvodnením, veď sme turisti.  Tesne pod sedlom sme sa pripojili na červenú značky a prišli do sedla Havran. Tu sme si dali ľahký obed z vlastných zásob a dobré pivo. Ďalší pochod až do konca expedície sledoval červenú značku, ktorá prechádza hrebeňom pohoria Považsky Inovec.

Celé pohorie je zalesnené, takže nie je veľa vyhladkových miest, ale nejaké sa predsa nájdu. Po celkom viac ako 3 hodinách pochodu zo sedla Havran sme dorazili do sedla Marhát.

Tu sme si dali obed a vyšli sme na rozhladňu Marhát, z ktorej je pekný výhľad smerom na Topolčany. Celkom unavení sme ďalej pokračovali smerom na Starú Lehotu a Bezovec. Keď sme dorazili do rekreačného strediska Bezovec, dali sme si pivo a nejakú tú polievku na chata Šport. Čakal nás len krátky výstup okolo vrcholu Bezovec anásledný zostup do doliny , ktorá končí v obci Hradná. Na konci spomínanej doliny Mirkin priateľ Juraj buduje drevenicu a tu sme mali dohodnutý nocľah. Večer sme si pochutnali na večeri z diviny a pokoštovali dobré víno. Na záver náročného dňa sme si užili teplú sprchu a doslova spadli do postele.

Nedeľa nezačala veľmi dobre, pretože sa spustil dosť silný dážď. Čakali sme , či prestane pršať, pretože sa nikomu nechcelo moknúť. Tiež sme uvažovali nad prerušením expedície. Nakoniec sa počasie umúdrilo a my sme mohli pokračovať v pochode. Edo sa od nás odčlenil a vrátil sa do Bezovca, odkiaľ sa vrátil domov. Trápili ho veľké odtlaky a ďalší pochod by bol pre neho utrpením a nie potešením. Keďže sme začali pochod dosť neskoro, mali sme časovú stratu a mohli sme zmeškať autobus z Mníchovej Lehoty do Trenčína. Stúpaním na Inovec sa menilo zloženie lesa z čisto listnatého na zmiešaný. Na niektorých tienistých miestach sa dlžal ešte sneh, čo bolo dôkazom, že zima bola skutočne dlhá a bohatá na sneh.

Po zdolaní vrcholu celého pohoria, ktorý má názov pohoria - Považský Inovec (1042 m n.m.), sme sa zastavili na chutnom neskorom obede na Považskej chate, ktorá je skutočne veľmi pekne zrekonštruovaná. Tu sa splnili naše predpoklady o zmeškaní autobusu a preto Mirka zabezpečila odvoz na stanicu. Keď sme zišli do začiatok obce Mníchova Lehota, práve prichádzal autobus, tak sme sa s Mirkou veľmi narýchlo rozlúčili a nevyužili Jurajovu pomoc s odvozom. V Trenčíne sme si dali jedno pivo a tešili sa domov. Vo vlaku sme si zaspomínali na mladé časy, keď sme tak cestovávali stojac v uličke.

Celkovo môžeme hodnotiť expedíciu ako veľmi úspešnú, zaujímavým a doteraz neznámym pohorím. Všetkým môžeme tento prechod odporučiť.

Trasa: Piešťany - Bezovec - Mnichova Lehota

Dátum: 27.-28.4.2013

Dĺžka: 58 km

Účastníci: Dušan Gažo, Richard Čavojský, Edo Čechovič, Mirka Mladonická

GPS trasa - Povazsky Inovec

Fotogaléria s popisom fotografií

https://plus.google.com/photos/105997985721072851518/albums/593232373689...