Novembrová turistika - Žarnov, Buchlov a Vtáčnik

Novembrový víkend po dušičkách sľuboval pekné počasie, tak sme si naplánovali dlhšiu, celodennú túru niekde, kde sme ešte neboli. V sobotu ráno sme sa autom odviezli do Hornej Vsi a z autobusovej zastávky Bridove štále sme vyrazili po žltej značke. Prešli sme lúkou a vošli sme do prevažne bukového lesa. Plynulým stúpaním sme vyšli do sedla pod Žarnovom a na prvý vrchol dňa - Žarnov (840 m).

Žarnov je bralnatý vrchol v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, nad obcou Horná Ves. Vrch pokrýva zmiešaný les, no časť vrcholu tvorí veľké bralo, na južnej strane prudko klesajúce skalnatým zrázom. Veľká časť vrcholu patrí do prírodnej rezervácie Buchlov.

Po krátkej prestávke a tradičnej, vrcholovej fotky sme sa vrátili do sedla a pokračovali sme po žltej značke cez Sladnú skalu (913 m) až na druhý vrchol dňa - Buchlov (1040 m). Na jednej zo skál je menší, nerezový kríž. Z vrcholových skál bolo pekne vidno na Žarnov a tiež na najvyšší bod pohoria Vtáčnik.

Buchlov je prírodná rezervácia v Správe štátnej ochrany prírody Ponitrie. Nachádza sa v katastrálnom území obce Čereňany a Oslany v okrese Prievidza. Územie bolo vyhlásené v roku 1984 na rozlohe 103,96 ha. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany. Rezervácia zaberá vrcholovú časť vrchov Buchlov, Žarnov a hrebeňa medzi nimi. Predmetom ochrany sú Zachované prirodzené lesné a skalné spoločenstvá na morfologicky bohato stvárnenom sopečnom hrebeni pohoria Vtáčnik na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Po ďalšej prestávke sme sa úzkou roklinou s dvomi rebríkmi dostali pod skaly a prišli na Zadnú lúku. Tu sme vymenili žltú značku za zelenú a klesali sme do Bystričianskej doliny. Chodník bol veľmi kamenistý, zapadaný lístím a málo prechodený. Po prekročení potoka sme začali pomaly stúpať Bystričianskou dolinou až k rázcestníku Horný dom. Modrá značka sa stočila smerom k Jaseňovej skale a čakal nás prudký výšľap až na hrebeň nad skalou. Pekným hrebeňom sme stúpali na náš posledný a najvyšší bod túry. Pri rázcestníku Siahy sme sa napojili na Náučný chodník Vtáčnik, ktorý ide spolu s modrou značkou až na vrchol. Na tých miestach bolo stúpanie dosť strmé a zvoľnilo sa až na vrcholovej časti. Posledné metre boli pohodové a uvideli sme typický kríž na Vtáčniku (1346 m).

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie. Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného badenu po panón (16,5 – 8,5 miliónov rokov).

Peter ako známy "pyroklasik" presviedčal Dušana, že on predsa hovoril, že Vtáčnik je tvorený andezitom a pyroklastikami. :) Po ďalšej a prakticky poslednej prestávke a tradičnej fotke sme začali klesať po hlavnom hrebeni sledujúc červenú značku.

Prešli sme okolo Kláštorskej skaly, kde sme trochu blúdili a pohodlne sme prišli na Rúbaný vrch. Tu sme opustili červenú značku a žltou značkou sme prišli znovu na Zadnú lúku. Keďže sa zvečerilo, nasadili sme si čelovky a po zelenej značke sme dlho zostupovali. Išli sme po zvážniciach, úzkym chodníkom v mladej bučine  a na záver od Mládežníckeho tábora po asfaltke. Asfaltku sme po chvíli opustili a znovu sme sa ponorili do večerného lesa. Posledné 2 hodiny sme každých 10 sekúnd (a niekedy aj menej) kričali, vrieskali, pískali, jednoducho vydávali rôzne zvuky, pretože sme boli v krajine zvanej Medveďovo. Peter mal bohatý repertoár zvukov a asi prišiel domov dosť zachrípnutý. :) Našťastie žiadneho chlpáča sme nestretli, respektívne sme žiadne zviera nestretli. Posledných pár sto metrov k autu sme zostupovali lúkou.

Prešli sme 30 km, nastúpali 1700 m a hlavne sme sa pozreli na zaujímavé miesta, kde sme doposiaľ neboli. Pohorie Vtáčnik môžeme odporúčiť.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/8NK1r1gcLBYKzQzM8