Na bicykli popri slovenských riekach

Všade ešte zúri koronavírus, ktorý ovplyvňuje naše športové aktivity. Zatiaľ sme trávili náš voľný čas na Slovensku a tradičnú viacdňovú, cyklistickú akciu sme uskutočnili tiež na Slovensku. Padlo rozhodnutie na 2 dni cyklistiky popri slovenských veľtokoch - Váh a Dunaj.

V nedeľu sme vyštartovali priamo zo Zelenča s cieľom v Komárne. Začiatok bol trochu nezvyčajný a aj "zaujímavý", ale neskôr to už bolo príjemné so skvelým záverom. Prvá čudná vec bola, že Nora odmietla štartovný štamperlík. Každý sa jej pýtal na fyzické, ale aj duševné zdravie. Predpovedaný severný vietor nás trochu trápil tradičnou cestou cez Majcichov a Horný Čepeň.

Tu sme naskočili na Vážsku cyklocestu, ktorá je značená až do Komárna. Dušan všetkých prekvapil a tiež pobavil ružovým outfitom. V Seredi ich tiež pobavil alebo aj trochu vystrašil, keď sa "zrúbal" pri parku. To je tak, keď v pravej ruke držíte fotoaparát a ľavou prudko stlačíte prednú brzdu. To môže urobiť len debil a Dušan! Na prvej zastávke sa Nora "popravila", dali sme si rum a Dušan ošetril "cestnú lyšaj". Pokračovali sme na Kaskády, kde sme sa sklamali, pretože bolo zatvorené a plánované prvé pivo sme museli oželieť. Zato v Šali sme si dali plzeň. Tu skončil pekný, asfaltový cyklochodník a cyklocesta sa zmenila na poľnú cestu. Pred Vlčanmi sme radšej zišli na štátnu cestu a v Nedede sme si chceli dať kávu. Reštaurácia Palma bola zavretá, tak sme si len oddýchli. Prešli sme možno 50 metrov a natrafili sme na Jadranskú zmrzlinu. Dali sme si zmrzlinu a dobrú kávu. Na konci Nededu sme znovu vyšli na hrádzu a po chvíli sme išli radšej poľnou cestou bližšie k Váhu. Prešli sme lužným lesíkom, kde nás skoro zožrali komáre a znovu sme prešli na štátnu cestu, pretože cyklocesta na hrádzi nebola ani pokosená. Rýchlo sme prišli do Kolárovo, kde nám Milan ukázal "nádhernú a netradičnú" kruhovú križovatku a cez lávku sme prešli k vodnému mlynu.

Trošku sme si to tam obzreli, dali ďalšie pivo a po krásnom, asfaltovom cyklochodníku sme frčali do cieľa prvého dňa - Komárna. Na okraji Komárna sme prešli okolo Bašty V. a omrkli sme si Rímske lapidárium. Znovu sme sa vrátili na cyklocestu a smerovali sme k sútoku Váhu a Dunaja. Bohužiaľ na samotný cíp pevniny sa nedostanete a preto sme si fotili okolie pri pamätníku najničivejšej povodni na Dunaji v roku 1965. Odtiaľ bol len na skok alebo na pár šliapnutí Nová a Stará pevnosť. Už sme prišli neskoro a mohli sme si ich obzrieť len zvonku. Dušan a Bea mali krásne cyklodresy kúpené v Toskánsku s motívmi Chianti Classico a spomínali sme na Zdenku a Martina Záhumenských. Zdenka pochádza z Komárna. Nora mala v poznámkach uvedené len "Botteka", čo je vináreň na Námestí gen. Klapku. Našli sme ju na prvý šup a pred vinárňou si dievčatá všimli Martina Záhumenského. Práve prišli so Zdenkou z Talianska, tak to bolo krásne, náhodné stretnutie. V družnej debate sme okoštovali vínka vinárstva Bott a začali sme hľadať apartmán Anna. Ten sa nachádza na Nádvorí Európy.

Rýchlo sme sa ubytovali, urobili očistu a išli sme na skvelú večeru do odporúčanej reštaurácie Klapka. Zubáč bol vynikajúci. Na námestí sme si chvíľu vypočuli živú kapelu a odkväcli sme do postelí. Prvý deň sme najazdili 110 km a bolo to už cítiť.

V pondelok nás čakala jazda popri Dunaji, ale najprv sme si odskočili na "krémeš a kávu" do Komárom (HU). Skončili sme nakoniec v menšej pekárni na káve a závinoch. Pozreli sme si pevnosť Eröd, ktorá bola súčasťou fortifikačného systému mesta Komárno. Vrátili sme sa na slovesnkú stranu a po kvalitnej cykloceste, ktorá je súčaťou cyklocesty Eurovelo 6 sme smerovali do Bratislavy. Hneď za Komárnom sme museli zísť na štátnu cestu, pretože cyklochodník bol neprejazdný kvôli výstavbe mosta. V Novej Stráži sme opäť vyšli na hrádzu. Čoskoro sme prišli k Veľkolélskemu ostrovu, kde sa ochranári  starajú o chránené územie Dunajských luhov. Na ostrove je krásna pláž, pasú sa tam napríklad vodné byvoly a sú tam aj bobry. Pre deti sa organizujú konské tábory, možno tam kempovať a pozrieť si ekofarmu. My sme si dali pivko, trochu sa tam popozerali a pokračovali sme k ďalšej zastávke, ktorou bol Medveďov. Prešli aj cez Číčovské mŕtve rameno a v hraničnej obci Medveďov sme si dali ruskú zmrzlinu.

Už sme boli zvedaví na vodné dielo Gabčíkovo. No najprv sme naplnili bruchá, čo sa nám vypomstilo, keď sme museli šliapať k plavebným komorám. Odtiaľ sme už len monotónne šliapali po ľavom brehu Dunaja. Hneď za vodným dielom nás prekvapila závora cez cyklochodník. Na zvonček nikto nereagoval, tak sme to museli obchádzať a podliezať. Pri Kyselici bolo to isté. No nič príjemné pre cyklistu. Za kompou v Kyselici, na druhej strane je Vojka nad Dunajom, už nasledoval Šamorín a známe Slovenské olympijské tréningové centrum v Čilistove. Je to neskutočne krásny areál. Ani sme neverili, že sme stále na Slovesnku. Celé centrum má svetové parametre a nielen tie športové. Už nás tlačil čas a museli sme sa "preštrikovať" Šamorínom a prejsť do Kvetoslavova, kde sme naskočili na vlak smer Bratislava a odtiaľ hneď do Trnavy. Na záver sme si dali časovku Trnava - Zeleneč,

Splnili sme si jeden cieľ - pojazdiť popri našich dvoch veľtokoch a vidieť niečo krásne. Celkom sa nám to podarilo a keď sme si večer doma pripíjali vínom z Komárna úplne vyčerpaní, tak sme vedeli, že cieľ bol splnený. :)

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/w3gg7EMchE6B92u1A