Nízke a Západné Tatry - marec 2023

Na dva dni pekného počasia sme sa vybrali do Nízkych a Západných Tatier. Po ceste do Roháčov sme odbočili za Donovalmi do Liptovskej Lužnej a dostali sme sa až do osady Magurka. Pobehali sme trochu po Nízkych Tatrách a pokračovali sme do Žiarskej doliny. Vyšli sme na chatu, kde sme strávili noc a nasledujúci deň sme čo-to pobehali v Západných Tatrách.

Ráno sme sa autom dostali až do osady Magurka, čo je v zime väčšinou dosť náročné. Pri kostolíku sme sa nastrojili a prešli sme na koniec osady, kde sme prešli cez potok. Tu sa skupina Poliakov chystala do Viedenky. My sme sa vydali kúsok ďalej po strmej, lesnej zvážnici. Touto cestou sme prišli až na hrebienok vedúci na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Čoskoro sme narazili na zelenú značku, ktorá končí na rázcestí nad sedlom Ďurková.

Ako sme vyšli z lesa, tak nás privítal silný vietor. V silnom vetre sme vyšli až na Chabenec. Na zjazd sme si vybrali južný svah a hľadali sme dobrý sneh. Ľadové platne sa striedali so starším prachovým snehom a nižšie sme prešli do mäkkého natopeného firnu. Ďalšim cieľom bola útulňa Ďurková, kam sme sa dostali cez ďalší bezmenný hrebienok. V útulni sme si dali polievku a pivo. Po chvíli oddychu sme sa znovu vybrali na hrebeň. Tu sme sa dohadovali, ktorým žľabom sa pustíme naspäť na Magurku. Rozhodovali sme sa medzi Viedenkou a žľabom, nad ktorým sme na začiatku stúpali hore. Vlado nás presvedčil na druhú možnosť a nebola to zlá voľba. Po vrchnej, tvrdej časti nasledoval zjazd v dobrom snehu. Bezpečne sme zlyžovali do Magurky a na chate Magurka sme si dali kávičku s koláčikom. Čakala nás ešte cesta do Žiarskej doliny a na chatu. Na plnú Žiarsku chatu sme prišli s nastupujúcimn večerom. Chlapci sa stretli s Cengáčom, ktorý nás bavil celý večer rozprávaním o svojom horolezeckom živote. Noc v lágri bola celkom dobrá, aspoň pre väčšinu partie, aj keď domáce periny to neboli.

Ráno sme po rýchlych raňajkách vyštartovali medzi prvými na Roháčske končiare. Prvý cieľ bola Hrubá kopa. Tradičnou trasou, cez Veľká Závraty a Lúčne sedlo, sme vyšli na Hrubú kopu. Zvažovali sme kadiaľ budeme zjazdovať a voľba padla cez Lúčne sedlo.

Vrch bol ako tradične tvrdý, ale zo sedla dolu to bola jedna, jarná báseň. Užívali sme si jarný firn. Nahodili sme pásy a šup ho do Smutného sedla. Minulý rok sme sa vybrali zo Smutného sedla smerom na východ a teraz sme išli na západ. Uvažovali sme o zjazde z Prvej kopy na sever s návratom cez Smutné sedlo. Keďže sme si neboli istí kvalitou snehu a nebolo vidno žiadne znaky lyžovania, tak sme to šupli dolu žľabom medzi Prvou a Druhou kopou. Nebolo nám dosť a ešte sme vyšli do Žiarskeho sedla. Zo sedla sme si užili páradnu lyžovačku až na chatu. Na chate sme sa všetci stretli, pretože Martin si vybehol aj na Plačlivé a spustili sme sa na parkovisko.

Dva dni v našich dvoch národných parkoch sme si fantasticky zašportovali a užili sme si aj dobrú lyžovačku na všetkých druhoch snehu, čo je typické pre jarné obdobie.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/i5WRohHT5FzqN1nZ6