Filmové Vysoké Tatry - 10.-13.10.2019

Začiatkom októbra chodíme na filmový festival do Popradu. Tento rok sa Medzinárodný festival horských filmov konal 10.-13.10.2019. Po dobrej skúsenosti z predchádzajúceho roku sme si to zopakovali v rovnakom štýle – cez deň túra v Tatrách a večer na festivale. Hoci je to celkom únavné, je to veľmi zaujímavé.

Vo štvrtok sme sa presunuli do Popradu a večer sme išli na 2 večerné bloky filmov. Na druhý blok sa k nám pridali tohtoroční parťáci – Deniska s Mirom. Plán na piatok znel – chata Plesnivec. Bejke sa táto chata veľmi páči, tak sme si zopakovali túru, pričom sme ju trochu pozmenili.

V piatok ráno sme sa odviezli autom do Kežmarských žľabov, kde sme auto odparkovali. Modrou značkou sme prišli k rázcestiu Čierna voda a pokračovali sme k ďalšiemu rázcestiu Pri Šumivom prameni. Odtiaľ sme začali stúpať ku chate. Bolo príjemne teplo a chodník ide krásnym lesom. Ani sme sa nenazdali a boli sme pri chate. Nasledovala klasika – horec, pivko, polievka a ešte niečo pod zub. Vyhrievali sme sa na slniečku a nechcelo sa nám ísť dole. Keďže sme mali dosť času, rozhodli sme sa pozrieť sa na vyhliadku v Korunách stromov v Bahledovej doline. Zišli sme Dolinou siedmych prameňov a znovu po modrej značke ku autu. Presunuli sme sa do Bahledovej doliny, lanovkou sme sa vyviezli k vyhliadke. Najprv sme sa prešli Chodníkom korunami stromov. Nezdal sa nám taký impozantný ako ten pri Lipne, ale je tiež pekne urobený. Vyhliadková veža je zaujímavá, hlavne sieť na vrchu, kde sme sa aj postavili. Chcelo to trochu odvahy. Pokochali sme sa výhľadmi na všetky svetové strany a išli sme dolu. Chlapci sa zviezli tobogánom. Záver bol jasný – presun na ubytovanie, očista, večera a dlhý večer s horskými filmami a besedami.

Na sobotu sme si naplánovali chuťovku pobytu – výstup na Zbojnícku chatu. Vyšliapali sme si to pekne zo Starého Smokovca. Miro zbieral pečiatky na chatách, tak sme sa postupne zastavili na každej chate po ceste. Najprv na Bílikovej chate, potom na Rainerovej chate a nakoniec na Zbojníckej chate. Počasie bolo nádherné, takže sme sa počas výstupu kochali pohľadmi na Lomnický štít, Prostredný hrebeň a na záver na štíty v okolí Zbojníckej chaty. Bejka mali trochu obavy z reťazí a strmého výšľapu, ale nakoniec reťaze zvládla bez problémov. Ako aj sama povedala, obavy boli neopodstatnené a reťaze sú tam namiesto zábradlia. Strmší výšľap po prechode Studeného potoka tiež zvládla na jednotku, takže sme prišli na chatu presne podľa času na smerovníku. Na chate sme sa odmenili horcom, pivkom a hlavne parenými buchtami. Pred odchodom sme sa ešte raz pokochali pohľadmi na štíty nad Veľkou Studenou dolinou a zišli sme dolu. Čakal nás ešte dlhý, filmový večer.

Vysoké Tatry a filmový festival nás opäť nesklamal. Počasie bolo nádherné (ako minulý rok) a filmy skvelé. Každý večer sme unavení padali do postele. Ak sa nám podarí, tak o rok si to zopakujeme.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/agzGunXUX8qE1RUZ7