Babie leto vo Vysokých Tatrách - 11.-14.10.2018

Po niekoľkých rokoch plánovania ako spojiť turistijku a návštevu festivalu horských filmov v Poporade sa nám to na jeseň 2018 konečne podarilo. Babie leto vo Vysokých Tatrách bolo v plnom prúde, tak sme sa vybrali do Popradu. Vo štvrtok večer sme dorazili do Popradu a ubytovali sa v peknom penzióne Vila Casablanca. Poloha penziónu bola perfektná - 200 metrov od železničnej stanice a 10 minút pešky od mestského úradu, kde sa premietali filmy. Štvrtok večer sme si pozreli blok zaujímavých filmov.

V piatok ráno sme nasadli na vlak smer Starý Smokovec, kde sme sa stretli s našími parťakmi - Gabikou, Mirom, Dáškou a Petrom. Po rýchlom zoznámení sa sme už šliapali na Hrebienok a k Rainerovej útulni. U pána Petrasa sme ochutnali horec s borovičkou a išli sme ďalej na Zamkovského chatu. V piatok bolo ľudí dosť, ale víkendové tlačenice boli isté. ďalšim bodom na piatkovej túre bola Skalnatá chata, kde sme si dali opäť horec s borovičkou, aby sme vedeli porovnať, ktorý je lepší. Skončilo to remizou - oba boli vynikajúce.  Nasledoval nepríjemný zostup zjazdovkou až do Tatranskej Lomnice. Stihli sme vlak práve pripravený na odjazd a nasledovala klasika víkendu - rýchla sprcha, ešte rýchlejšia večera a presun do sály mestského úradu. Pohodlne sme sa usadili a sledovali skoro 6 hodín filmy a besedy o horách a zážitkoch v nich.

V sobotu sme sa presunuli na Štrbské pleso. Okolo Triganu sme prešli v húfoch turistov na Popradské pleso a pokračovali sme na Hincove plesá. Pokochali sme sa úžasnou okolitou scenériou, ktoré tvorili Mengusovské štíty, Kôprovský štít, hrebeň Bášt a ďalšie tatranské skvosty. Čas nás trochu tlačil, tak sme rýchlo zbehli na Popradské pleso. Tu sme tradične dali horca a okolo plesa sme prešli na symbolický cintorín. Tu sme zapálili kahanček na Paľkovu spomienku. Po asfaltke sme prišli tesne pred príchodom plného vlaku a cítili sme sa ako v tokijskom metre. Počasie bolo skutočne nádherné až gýčové a turistov mraky. Večer bol klasický - sprcha, večera a filmy.

V nedeľu sme sa len v dvojici (Bea a Dušan) vybrali na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky. Po pivečku sme to ešte potiahli na Batizovské pleso  a traverzom po žltej značke sme prešli na asfaltku zo Sliezskeho domu. Ej, ako by nám zišli bocykle. Tak sme museli šliapať po nekonečnej ceste až do Polianky.

Konečne sme si splnili sen spojiť turistiku a horské filmy. Babie leto bolo neskutočné a filmy krásne. Každému odporúčame takúto kombináciu. 

Medzinárodný festival horských filmov

Fotogaléria s popisom fotografií: https://photos.app.goo.gl/Y1PJog3tSc6BrSA76