2 dni v horách na bicykli a feratách

V pracovnom týždni sme si urobili 2 dni voľna a strávili sme krásny čas v horách pri rôznych aktivitách. Predchádzajúci týždeň sme vybehli na Rokoš v Strážovských vrchoch, kde sme boli v peknej divočine. Utorok bol na pláne MTB prejazd pohoria Tríbeč a v stredu preliezť feraty na Skalky a pod Martinskými hoľami.

Utorok, 30.6.2020 - prejazd pohoria Tríbeč

Ráno sme sa s Tomášom vyviezli do Nitry a tu sme naskočili do vlaku smer Partizánske. Po zhruba hodine sme vystúpili vo Veľkých Bieliciach. Tu sa začala "Tomášova krížová cesta". Prvé zastavenie resp. prvý pád mal Tomáš pri kostole v Brodzanoch. Tomáš mal prvýkrát na nohách našľapné pedále a učil sa rýchlo vycvaknúť. Nie vždy sa to darilo  Prešli sme cez most ponad rieku Nitra a za Brodzanmi sme začali stúpať na Vrchhoru, kde je na lúke pekný altánok a informačné tabule. Zbehli sme až na štátnu cestu a sledovali sme červenú cyklocestu nazývanú Tríbečská hrebeňovka.

V sedle pod Rakytou sme si urobili dlhšiu prestávku. Pod Javorovým vrchom sme prešli na zelenú cyklocestu, ktorá traverzuje Mišov vrch. Od Trojchotára sme už išli hrebeňom prechádzajúc Medvedí vrch, Malý Tríbeč  a sedlo pod Tríbečom  Odtiaľto sme už len tlačili do kopca, ktorý bol dosť strmý a hlavne veľmi kamenistý. Na Veľkom Tríbeči sme si urobili ďalšiu prestávku a začali sme zostupovať sledujúc značenie Ponitrianskej magistrály. Tlačili sme resp. brzdili mimo sedla aj smerom dolu, pretože sa nám to zdalo príliš strmé, kamenisté a "zarúbané", keď bol chodník veľakrát prehradený padnutým stromom. Cez Babovu dolinu sme to rýchlo zjazdili až do Kostolian pod Tríbečom  Tu sme chvíľu hľadali krčmu až sme našli malú predajňu potravín. Dali sme si dobre vychladené pivo a pod kostolom sme z prameňa doplnili vodu. Boli sme už dosť unavení a vedomí si toho, čo nás ešte čaká, sme vynechali hrad Gýmeš. Obišli sme ho severnou stranou a prišli sme do rekreačného strediska Remitáž. Ponitrianskou magistrálou sme prešli do obce Žirany. Žibricu sme obišli a smerovali sme na Zobor. Hoci sme pred a pod vrcholom Zobora išli po cykloceste, prakticky stále sme len tlačili. Chodník bol príliš úzky, miestami strmý, ale hlavne veľmi kamenistý. Vyšli sme k vysielaču na Zobore a po krátkom kochaní sa výhľadmi na Nitru sme začali hľadať náučný chodník Zoborské hradisko. Toto nebola dobrá voľba, lebo po chodníku sa nedalo veľmi jazdiť. Plán bol cez Tri duby a Meškov vrch prejsť až k ikonickému Dražovskému kostolíku. Vodca (= Dušan) netrafil správnu odbočku na Lyžiarskej lúke a prekvapení sme znovu prišli do sedla pod Zoborom. To už sme vedeli, že kostolík Sv. Michala nad Dražovcami musíme oželieť a pustili sme dole do Nitry. Bol to dlhý a trochu krkolomný zjazd po kamenistej ceste. Bezpečne sme sa dostali do mesta. našli podjazd pod frekventovanú cestu, prešli most cez rieku Nitra a centrom dorazili k autu na železničnej stanici. Bol to dlhý a pre Tomáša niekedy aj bolestný deň, ale obom sa nám to neskutočne páčilo.

Streda, 1.7.2020 - feraty na Skalke a ferata HZS pod Martinskými hoľami

Streda bola vybratá, ako ideálny čas na prelezenie ferát v Turci a okolí. Konkrétne na športové feraty na Skalke a feratu alpského štýlu pod Martinským hoľami. Zároveň to malo byť zaučenie feratových novicov - Vlasta so synom. Ako to býva, plán je jedna vec a realizácia druhá. Tomáš bol "vylágrovaný" a bolelo ho koleno a Vlastov syn mal iný zdravotný problém. Tak to zostalo na pätdesiatnikoch - Dušana a Vlasta. Ráno sme frčali na Skalku, kde ešte nebolo veľa ľudí a hrnuli sme sa k feratám. Výhoda ferát na Skalke je, že všetky atrakcie sú na jednom mieste. Najprv treba zostúpiť dolu k nástupovým miestam jednotlivým ferát. My sme si ako prvý vybrali Komín (obtiažnosť B/C), ktorý je výborný na rozvičku. Po prelezení sme znovu rozstúpili dolu a dali sme si Výzvu. To je skutočne výzva, poctivé E. Prakticky celý čas na rukách, pretože je to celé v miernom alebo väčšom previse. Na konci Výzvy a Siete je koniec, pre nás to bol začiatok, dlhého visutého mosta.

Kto nemá rád hlbinu pod sebou, nech tam ani nechodí. Prechod mosta je však krásny zážitok. Znovu sme zišli dolu a vyliezli sme feratou na Trubačovu vežu (obtiažnosť B). Pekné lezenie s krásnymi výhľadmi. Poslednýkrát sme zliezli dolu a dali sme si Sieť (obtiažnosť D). Na záver nás dosť preverila a už sme toho mali dosť. Ešte sme preliezli krátky úsek Janošíkova diera a išli sme si dať kofolu. Dlho sme sa nezdržiavali, lebo nás čakal presun pod Martinské hole. Zaparkovali sme na parkovisku pod starou lanovkou a po červenej značke sme začali stúpať Pivovarskou dolinou. Dolina je nádherná, neustále prechádzate alebo preskakujete potok až prídete k nástupu na feratu HZS, ktorá sa nachádza v záverečnej štvrtine doliny. Táto ferata je odlišná od ferát na Skalke a podobá sa feratám v Alpách.

Lezie sa ľahko ponad potok, ktorý vytvára vodopády a kaskády. Prostredie je neskutočne krásne. Vo vrchnej časti sa ferata rozdeľuje na dve vetvy a my sme sa vybrali tou náročnejšou (obtiažnosť C). Posledné vodopády nás príjemne schladili a o chvíľu sme boli na Martinských holiach. Po kofole nás čakal ešte dosť dlhý zostup k autu.

Tieto dva dni boli príjemne a užitočne strávené v slovenských horách. Mali sme pekné počasie, dali sme si do tela a videli krásu našim hôr. Tomáš sa naučil používať nášľapné pedále a Vlasto sa zmenil počas jedného dňa z feratového novica na skúseného feratového harcovníka.

Fotogaléria - prejazd Tríbeča: https://photos.app.goo.gl/LLNuinnybhGma8Ns6

Fotogaléria - feraty: https://photos.app.goo.gl/h8G3SGvUC789JJwUA